ŽILINA. Erupcia sopky na Islande vychrlila do povetria oblak sopečného popola, ktorý spôsobil rozsiahle výluky a komplikácie v leteckej doprave vo viacerých krajinách severnej a západnej Európy, vrátane Británie, Írska, Nórska, Švédska, Fínska, Dánska, krajín Beneluxu a na západe Nemecka. Problémy s odletom mali aj Žilinčania, ktorí plánovali cestovať do týchto destinácií. Zo žilinského letiska boli päť dní zrušené komerčné lety. Nad Žilinou lietali iba športové lietadlá, ktoré nedosahujú letovú hladinu, v ktorej sa nachádza popol.
Prejavil sa sieťový efekt, keďže, ľudia mohli od nás odletieť do Prahy, kde mali prestúpiť na lietadlo napríklad do Veľkej Británie. Cestujúci uviazli kvôli kolapsu v Prahe, odkiaľ lietadlá nemohli vzlietnuť do cieľových destinácií. Informácie zo žilinského letiska nám poskytol výkonný riaditeľ Letiska Žilina. „Nelietalo sa od štvrtka do utorka, päť letových dní sme stratili," povedal Ján Stehlík.
Budú mať straty
Situácia spôsobila obrovské straty. Ľudia, ktorí leteli do Anglicka, Nemecka, sa tam nemali ako dostať. Zrušený bol tiež let Aleny Hrehušovej, majiteľky cestovnej kancelárie, ktorá sa zúčastnila najväčšej výstavy cestovného ruchu v Nemecku. Dopravný kolaps opisuje ako zastavenie pohybu v Európe. „Ľudia, ktorí predávajú produkty, tvrdia, že budú vysoké straty v cestovnom ruchu. Je to skutočne veľký úder pre cestovný ruch", povedala Žilinčanka Hrehušová.
Cestovať musela pätnásť hodín vlakom. „Vlak bol preplnený, rodiny s deťmi stáli cestou na chodbách vozňov," opisuje cestu Hrehušová. Podľa nej prepravcovia posilnili vlakovú a autobusovú dopravu a aspoň v rámci kontinentu sa dalo cestovať. Avšak predajcovia a klienti z Ameriky nemohli docestovať. „Na výstavu nemohli prísť klienti zo zámoria, to znamená pre predajcov produktov v cestovnom ruchu straty," povedala Hrehušová.
Následky zastavenia leteckej dopravy sa môžu prejaviť aj v budúcnosti. „Sekundárny dopad do budúcna spočíva v strate dôvery ľudí voči lietaniu ako k najspoľahlivejšiemu, najpresnejšiemu a najbezpečnejšiemu spôsobu dopravy. Tento spôsob prepravy je ale ovplyvnený neočakávanými vrtochmi prírody," povedal Stehlík.
Do školy sa nedostali
Skúsenosť s nepríjemnosťami kvôli zrušeným letom má aj dvadsaťšesťročná Žilinčanka Veronika. „Situácia bola napätá do poslednej chvíle, kedy sme nevedeli, či budeme letieť, alebo nie. Nastala nervozita, problém s prebookovaním letenky, nakoľko sme odchádzali na dlhší študijný pobyt do Austrálie. V momentálnej situácii sme museli zmeniť i zdravotné poistenie a predĺžiť tieto náležitosti o týždeň", povedala Veronika zo Žiliny.
Róbert Blaško, asistent žilinského primátora, prišiel do Prahy vlakom. Chcel letieť do Ameriky na študijný pobyt. Prestupnou stanicou mal byť Londýn. „Komplikácie vznikli tým, že som prišiel o šesť dní študijného pobytu. Američania ponúkli možnosť predĺženia o tie dni, ktoré stratím, ale kvôli práci nemôžem zostať dlhšie," povedal Blaško. Keď prišiel do Prahy, letový priestor bol uzavretý. Lietadlo neodletelo, a tak musel v Prahe čakať, ako sa situácia vyrieši. Po troch dňoch sa mu podarilo let prebookovať na náhradný termín.
Umelci neprileteli
Výbuch sopky narobil starosti aj organizátorom minulotýždňového festivalu koncertného umenia. Pre zrušené lety sa nemohli niektorí umelci dostaviť. Dirigent úvodného koncertu Michal Dworzyński nepriletel z Tenerife. „Namiesto neho prišiel mladý český dirigent Jakub Klekr, ktorý je dirigentom Národnej opery v Brne, takže myslím, že tento koncert bol veľmi úspešne zachránený," povedala hlavná organizátorka festivalu Oľga Smetanová. Z Paríža neodletel ani sólista pondelkového koncertu Marc Trénel.
„Dúfali sme do poslednej chvíle, že sa mu podarí priletieť, žiaľ, pár hodín pred koncertom sme museli zmeniť program," povedala Smetanová.
Lety malých športových lietadiel nad Žilinou boli povolené. Lietadlá tohto typu nelietajú v takých letových hladinách, kde by sa mohol nachádzať popol z horniny ovplyvňujúci činnosť motorov. Lety boli zrušené len pre komerčné dopravné lietadlá. Tie lietajú vo vyšších letových hladinách.
