HÔRKY. Odmalička mal Ján Vančo blízko k vláčikom, no naplno im prepadol až takmer o 25 rokov neskôr. „Môj starý otec bol technický typ, a keď som mal asi päť rokov, videl, že mám základné technické zručnosti. Kúpil mi prvý vláčik. V tom období to však bolo viac o hre ako o tvorivosti," zaspomínal dnes už jeden z členov Klubu modelovej železnice vo Hôrkach. Ako sa pominulo detstvo, vláčiky odložil do kufra, kde sa ich nedotkol veľmi dlhý čas.
Analógové vs. digitálne
„Prišla rodina a rozmýšľal som, čím deti zaujať v dnešnej pretechnizovanej dobe, kde sa všetko točí okolo televízie a počítačov." V roku 2006 nastúpil do firmy, kde jeden z jej konateľov mal ambíciu založiť klub modelárov. „Venoval sa tomu už podstatne dlho. A ja som v tom videl aj príležitosť zaujať syna." Rozhodol sa oprášiť si vedomosti, ktoré dovtedy o modelovaní železníc mal, veľmi ho to chytilo a začal sa učiť novým.
„Technológie išli za tých skoro 25 rokov veľmi dopredu. Nedá sa to porovnať s tým, keď sme ešte kedysi my jazdili na analógový systém, na transformátory. Dnes už je riadenie digitálne, takže na koľaji už môžete mať teoreticky sto súprav a každá si jazdí podľa programu. Predtým, kebyže mám sto vlakov, potrebujem aj sto ovládacích trafo staníc," hovoril Vančo.
FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Železničná trať podľa skutočnosti
Ján Vančo sa stal pre svoju lásku k železniciam členom klubu KMŽ Hôrky, ktoré pracujú v mierke 1:120 oproti skutočnosti. „Všetko je vlastne proti reálu menšie, rovnako ako sú menšie vagóniky, sú menšie aj stromčeky či stanice. Všetko musí mať proporcie tak, ako by to bolo v reáli. Lebo dobrý modelár pozrie na daný výsek trate a vidí, keď tam niečo nepatrí alebo je na hrane."
Sám sa najradšej hrá s krajinkami. To je jeho špecialita. Rovnako sa nevyhýba ani staniciam a nástupištiam. Pri práci často používa aj zväčšovacie sklo. „Ak má byť detail voľným okom dobrý, musím si ho aj dvojnásobne zväčšiť," uviedol. Okrem práce na moduloch zastáva v klube aj inú funkciu. „Mám na starosti aj archivovanie, čiže každú výstavu, ktorú absolvujeme, zdokumentujem," prezradil.
Vyše 80 - metrová trať
Vo svojom klube sa rozhodli pre modeláciu železničnej trate Žilina - Rajec. „Začali sme ju robiť v roku 2006. Je pojazdná, chýbajú nám už len dve väčšie stanice, a to Bytčica a Lietavská Lúčka. Tie by sme chceli spraviť tento rok. Radi by sme to stihli do stretnutia v septembri," prezradil ambície klubu. V každom prípade je ale trať pojazdná na celých svojich takmer 84 metroch. „Obsahuje 31 traťových modulov a 29 staničných modulov. Máme šesť staníc plus zastávky." Keďže sa modelári rozhodli spracovať železničnú trať tak, ako vyzerala v 80-tych rokoch minulého storočia, pár zastávok alebo ciest okolo trate sa zmenilo.
„Najťažšie bolo nájsť podklady na zastávku v Rajeckých Tepliciach. Tým, že sa tam spravil obchvat a stanicu preložili na druhú stranu trate, bolo problematické dostať sa k pôvodným materiálom. Nakoniec sme niečo objavili v malej reštaurácii v Rajeckých Tepliciach, kde som bol nafotiť obrázky, podľa ktorých sme tento úsek mohli vymodelovať." Na svojej trati sa snažia dôverne zobraziť všetky najzaujímavejšie úseky.
FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
„Nechýba zastávka v Poluvsí, ktorá je krížom cez cestu, alebo špecifická odbočka na Zbyňov." Po trati premávajú vlaky presne podľa skutočnosti. „Najznámejším vlakom je Rajecká Anča."
Prvenstvo za krajinku
Okrem toho, že svoj voľný čas venujú pravidelným nedeľným stretnutiam klubu, chodia sa prezentovať aj po Slovensku. Vďaka tomu aj vyhrávajú rôzne ceny. Ján Vančo sa pýši titulom Majstra Slovenska za takzvaný odbočný modul.
Práca s deťmi
Svoju šikovnosť a zručnosť si Ján Vančo nenecháva pre seba. Spolu s členmi klubu sa dohodli otvoriť krúžok pre deti zo základnej školy. Vďaka ústretovosti riaditeľky školy získali pre svoje hobby aj priestory. Rovnakú podporu majú aj od starostu obce. V súčasnosti je v krúžku 11 detí a stretávajú sa pravidelne každý piatok.
„Učíme ich základné zručnosti. Aby vedeli pracovať s nožnicami, aby vedeli vystrihovať, vyrezávať, aby pochopili, že existujú nejaké mierky, v ktorých sa robí. Že modelárstvo je o tom, že to, čo vidia v skutočnosti, musia dostať do malého priestoru v čo najvernejšej podobe. Takže sa hrajú." Odmenou im je potom jazdenie.
