ŽILINA. Nedávno otvorili v Považskej galérii umenia v Žiline výstavu Ladislava Čarného s názvom Procesy inštalovania. Kurátor Vladimír Beskid hneď v úvode naznačil, že výstava je akoby retrospektívou, respektíve predbežnou rekapituláciou umelcovej životnej kariéry.
Ladislav Čarný patrí k výrazným predstaviteľom generácie umelcov, ktorí nastupovali na slovenskú scénu v 70. rokoch minulého storočia a výstava reflektuje jeho prvotné zaujatie jazykom maľby, zrkadlovými objektmi a svetlom a po roku 2000 pendluje k novým médiám, pohyblivému obrazu, videoinštaláciám, interaktívnym inštaláciám a digitálnym manipuláciám.
Svieži výtvarný jazyk
„Predovšetkým nie je to klasická výtvarná produkcia, na akú sú ľudia zvyknutí. Ladislav Čarný prináša nový svieži výtvarný jazyk, zároveň pracuje s tradíciou v širšej rovine - s európskou, anglickou, kresťanskou tradíciou
a duchovnými hodnotami," hovorí kurátor výstavy Vladimír Beskid. Tradíciu možno vidieť aj v zrkadlových objektoch nazvaných Masky.
Ladislav Čarný je multimediálny umelec. „Preto pre svoju výpoveď vyberá rôzne materializácie, resp. vizualizácie od inštalácii až po digitálne umenie. Používa netradičný jazyk aj netradičné materiály ako soľ, mydlo, fosfor, zrkadlá, obrazy."
Autor používa vo svojich dielach netradičné materiály. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Spoločným menovateľom vystavených diel je reflexia významov a textov, ich vnímania a výkladu, ako aj (ne)možnosť čítania kultúrnych kontextov. Autor túto nosnú ideu „obrazotextu" uplatňuje v rozličných rovinách.
Na výstave sa objavujú mužské a ženské ústa, ktoré vyslovujú hlásky a zvuky, do ktorých sa divák musí ponoriť; ďalej v prítmí vnímame levitujúce slovo a prekrývanie jeho synonymami. V UV-svetle sa zjavujú písané a kódované slová, či celé dotieravé filozofické otázky, ktoré divák odkrýva iba svojím tieňom, keď sa pohybuje popri stene. „Čím tieňom odkrýva dôležité filozofické a existenčné otázky," dodal Beskid.
Televízny obraz
Úvod a záver výstavy je v znamení televízneho a filmového obrazu. Na začiatku návštevník prejde sálou 14 televízorov, evokujúcich 14 zastavení, ktoré sú však za mrežami a otočené k stene. V ďalšej časti sa divák dostáva do záplavy útržkov kultových filmov (ready-movies) v staromeštianskom interiéri.
Výstava tak metaforicky otvára mnohé otázky významu slova, jeho očisťovania, zanášania alebo prepisovania, ako aj otázky neprístupnosti, zablokovanosti, či nemožnosti prečítania zmyslu obrazovej informácie
v dnešnom mediálnom svete.
„Vybral som si takúto polohu tvorby, kde pracujem s fyzikálnymi procesmi a spracovávam kultúrne symboly," povedal sám autor Ladislav Čarný a pokračoval: „Staviam ich do nového svetla, čo považujem za dôležitý moment prepojenia tradície a inovácie."
Po roku 2000 pendluje k novým médiám. FOTO: ARCHÍV PGU
Hnilobné baktérie
Zrkadlové objekty na výstave nesú názov Masky. „Sme zvyknutí, že masku si nasadzujeme, keď chceme prijať inú identitu. Do zrkadla sa pozeráme, keď chceme vedieť, ako vyzeráme, kto sme, ale to nie je pravda, nie sme tí v zrkadle," vysvetľuje umelec. „Ja som to otočil, že som tie zrkadlá nastavil tak, že sa nepoznáte, ako vyzeráte, že zrkadlo s vami manipuluje. Obracal som optickými sklami, aby ste sa videli dvojmo, alebo boli rozložení, rozbití či zatajení. Druhá časť zrkadiel je zase taká, kde reagujem na určité sakrálne momenty."
Z novších vecí Ladislav Čarný reaguje na viaceré kultúrne symboly. Obľúbeným prvkom sú uňho Messerschmittove hlavy, ktoré vyrobil z papieroviny, uzavrel do nádob a naočkoval hnilobnými baktériami, ktoré sa rozkladajú a v tme fosforeskujú. V ďalšej verzii zas penia. „Posúvam Messerschmittovu grimasu do súčasnejších fyzikálnych procesov."
Na výstave si tiež možno pozrieť umenie z cyklu ready-made. Samotná výstava bude sprístupnená verejnosti do 2. mája.
