V Žiline neurobí vodičák takmer polovica uchádzačov

ŽILINA. Ročne sa uchádza v žilinskom okrese o vodičský preukaz takmer päťtisíc ľudí. Viac ako štyridsať percent však neurobí skúšky na prvýkrát. Príčiny môžu byť rôzne, slabá pripravenosť uchádzačov, hustá doprava, prísni policajti. Podľa Milana Žuchu z Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline môže byť toto percento vysoké, pretože v Žiline je vysoká hustota premávky na cestách. Skúšky sa robia v dopoludňajších hodinách v týždni, kedy je na cestách veľa áut. Uchádzač sa musí koncentrovať na mnoho vozidiel a tým sa vytvára priestor na to, aby urobil chybu.

Sú policajti prísni?

Podľa riaditeľa najväčšej žilinskej autoškoly Ľubomíra Líšku môžu byť príčiny vysokého percenta neúspešnosti v nepripravenosti, alebo v prísnosti skúšajúcich policajtov. „Keď je niekde prepadovosť vysoká, sú iba dve možnosti. Uchádzači nie sú dobre pripravení, druhá možnosť je, že skúška je pomerne prísna. Policajti v Žilinskom okrese nie sú benevolentní ku skúškam, žiak musí byť dobrý, aby prešiel. To, že je prísna skúška, však môže pomôcť, aby sa znížila nehodovosť," povedal Líška.

Ďalším faktorom vplývajúcim na uchádzača je pri skúške stres. „Ak je dobre pripravený, je vysoká pravdepodobnosť, že tú skúšku spraví, aj keď je pod určitým psychickým tlakom, ako pri každej skúške. Sú uchádzači, ktorí napíšu test na hodine na plný počet bodov a potom na skúške s policajtom ju nespravia, lebo neunesú psychickú záťaž. Alebo na cvičisku nezvládnu psychicky, že ich pozoruje množstvo ľudí, " hovorí Líška.

Žilina je náročná

Jazda v meste pri skúške by mala trvať minimálne 25 minút. Záleží od hustoty premávky, akú dlhú trasu stihnú prejsť. Všetci uchádzači musia prejsť najnáročnejšou križovatkou. „V Žiline je to križovatka pri Hypertescu. Nie je stanovené odkiaľ, z ktorého smeru, ale mal by ňou každý prejsť," hovorí Žucha. V okolitých mestách ako Bytča, Kysucké Nové Mesto je cestná sieť menej spletitá a náročná. „Náročnosť v Žiline je podstatne väčšia. Tým pádom aj pre inštruktorov," myslí si Líška.

Uchádzači robia najčastejšie chybu v tom, že nesledujú dopravné značenie, semafory. Ak musí pri skúške zasiahnuť inštruktor do vedenia vozidla, uchádzač končí. „Inštruktor občas zájde až do krajnosti, kedy nechá žiaka samého. Niekedy boli prípady, kedy ja by som už zasiahol do vedenia vozidla, ale inštruktor ho nechal. Inštruktori nesú zodpovednosť. Nie je to zámerné, že by mu chcel skúšku skaziť," myslí si Žucha.

Autoškolu si začnú robiť väčšinou ľudia hneď po dovŕšení plnoletosti. „Väčšinou sú to mladí ľudia, ktorým autoškoly platia rodičia. Tým, že si to neplatia oni sami, nepristupujú k plneniu úloh tak zodpovedne, ako by mali. Nepripravia sa dostatočne na testy," hovorí Žucha.

Môžu byť dohodnutí?

Policajti a autoškoly vraj dohody o tom, aby úmyselne vyhadzovali na skúškach veľký počet uchádzačov, neuzatvárajú. „Podľa môjho názoru nie je žiadna dohoda medzi skúšajúcim policajtom a autoškolou. Pre autoškoly je lepšie, keď všetci z kurzu skúšky urobia a môžu otvoriť ďalší kurz. Keď im ostane polovica kurzu na opravné jazdy, zase s tým má problém len autoškola. Musí jazdy doplánovať, podať na inšpektorát žiadosť na nové skúšky. Policajti s tým majú robotu, lebo musia tých istých ľudí skúšať viackrát. Ani jedna strana z toho nemá ako profitovať," povedal Ján Ondrejka, riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline.

V súčasnosti platí, že po treťom neúspešnom pokuse musí uchádzač robiť autoškolu znova. „Nemyslím si, že keď sa nenaučím v jednej autoškole jazdiť tak, že nespravím skúšky, zaplatím jej znova. Urobím si ten kurz tam, kde ma lepšie pripravia," myslí si Ondrejka. Tento názor zdieľa aj Ľubomír Líška: „Nemyslím si, že to je dobrá reklama pre autoškolu, ak veľa jej žiakov neuspeje na skúškach. Ľudia budú hľadať inú, ktorá má väčšiu úspešnosť."