ŽILINA. Akademický maliar Stanislav Lajda predstavil počas diskusie v Nadácii Polis slávny obraz Posledná večera od Leonarda da Vinciho. Jeho poslucháči sa ocitli uprostred renesančného Talianska, keď im rozpovedal príbeh jedného z najväčších a najpôsobivejších obrazov všetkých čias od Leonarda da Vinciho, génia, konštruktéra, architekta, sochára a maliara.
Posledná večera vznikla v rokoch 1494 až 1498 na stene refektára kláštora Santa Maria delle Grazie neďaleko Milána na objednávku vojvodu Lodovica Sforzu. Maľba na suchú omietku má rozmery 8,8 x 4,6 metra a zachytáva okamih, kedy Kristus hovorí svojim učeníkom: „Jeden z vás ma zradí."
Historikov dodnes zamestnávajú otázky, ktorý apoštol je ktorý. V štyroch skupinách po troch sú zobrazení okolo centrálnej postavy obrazu - Krista. Zľava doprava, aj podľa nájdených zápiskov, sú: Bartolomej, Jakub, Ondrej, Judáš, Peter, Ján, Tomáš, Jakub starší, Filip, Matúš, Tadeáš a Šimon. Postavu Krista a Judáša maľoval Leonardo ako posledných.
„Obraz tvorí akési optické pokračovanie miestnosti. Aj keď jeho perspektíva má zorný uhol vo výške niekoľko metrov, maľba umožňuje človeku odpútať sa, povzniesť sa a nazerať na ňu z iného pohľadu," povedal Lajda.
Maľba prežila aj bombardovanie
Leonardovi obraz priniesol obrovskú slávu, no už niekoľko rokov po dokončení začala stena, na ktorej bol namaľovaný, vlhnúť. Maľba praskala a práškovatela a snahy o jej obnovenie ju viedli k ešte horším deštrukčným zásahom. V roku 1652 prerazili stenu s maľbou, aby do nej vsadili dvere, Kristus preto nemá nohy, ktoré vraj boli symbolicky skrížené ako na kríži.
V 20. storočí Posledná večera ako zázrakom prežila americké bombardovanie, ale dočkala sa i prvého seriózneho reštaurovania. Odborné tímy pod vedením uznávanej reštaurátorky Pinin Brambilly Barcilonovej uskutočnili najväčšie reštaurátorské práce v rokoch 1978 až 2000. Zámerom bolo odstrániť premaľby a nechať len Poslednú večeru. „Najznámejšia kópia Poslednej večere vznikla v roku 1800 z rúk rytca R. Morghena a okamžite sa rozšírila do celého sveta. Autor si ju prispôsobil a presná kópia nikdy nevznikla," hovorí Stano Lajda.
Poslednou večerou sa zaoberá už štyridsať rokov, v zbierke má asi dvetisíc kópií, verzií a citácií. Rozhodol sa priblížiť ju v zmenšenej mierke na plátno 3,5 x 2 metre. Svojou vedeckou rekonštrukciou sa pokúša zobraziť stav Leonardovho obrazu pred zničením. Napriek tomu, že sa o to pokúsili už viacerí autori, zlyhali v nepochopení Leonardovej práce, v podcenení problematiky a času, ktoré si takáto náročná práca vyžaduje.
V roku 2007 preniesli Poslednú večeru vo vysokom rozlíšení aj na internet. Na webovej stránke haltadefinizione.com môžete pri 16 miliardách pixelov vidieť i tie najmenšie detaily v niekoľkonásobnom zväčšení.
