Okrem oblievačky a šibačky je Veľká noc aj významná kresťanská tradícia. V Terchovej ju oslavujú aj krížovou cestou a procesiou vzkriesenia.
TERCHOVÁ. Veľká noc je hlavným sviatkom kresťanov. Oslavujú podľa terchovského farára Jána Halamu, to, prečo prišiel Ježiš Kristus na svet - aby položil za ľudí život na kríži. Na to je čas prípravy, čas štyridsaťdňového pôstu, ktorý vrcholí na Kvetnú nedeľu. Tá otvára Veľký týždeň. Má tri hlavné dni, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu.
Vo štvrtok umývajú nohy
Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru a ustanovenie svätej omše, ale aj kňazstva. „Ježiš vysvätil apoštolov, ktorí odvtedy odovzdávajú tento odkaz ďalším, kňazom, biskupom," hovorí Halama.
Vo viacerých kostoloch býva spomienka na ustanovenie Eucharistie spojená s umývaním nôh, tak ako Ježiš umýval apoštolom pri poslednej večeri.
„V Terchovej prichádzajú pred oltár dvanásti muži, oblečení v terchovských krojoch. Kňaz oblečený v ľanovej albe a zástere kľaká pri týchto mužoch a umýva im nohy. Svätá omša sa spája s prikázaním lásky. Milujte sa navzájom, slúžte si jeden druhému," opisuje symboliku umývania nôh Halama. Medzi obetnými darmi nechýba ani živý baránok.
V piatok sú krížové cesty Počas Veľkého piatku sa v žiadnom katolíckom kostole na svete neslávi svätá omša. Slávia sa len obrady Kristovho umučenia. „Spievajú sa pašie, odhaľuje sa kríž, ktorý bol počas celého dňa zahalený.
V krajinách strednej Európy je zvykom pripraviť Boží hrob. Figúra Kristovho tela sa uloží do hrobu a ľudia sa mu chodia pokloniť. Hrob je vyzdobený kvetmi, čo symbolizuje, že Ježiš bol uložený na mieste, kde bola záhrada," hovorí terchovský farár. Kostol býva otvorený do neskorých večerných hodín. Veriaci sa chodia individuálne
k hrobu modliť.
Krížová cesta sa počas pôstu koná každý piatok. „V našej farnosti aj v nedeľu. Táto tradícia je od čias, kedy svätá Helena, matka cisára Konštantína, objavila v zničenom Jeruzaleme miesta spojené s umučením Ježiša Krista. Odvtedy sa začalo v kresťanskom svete uctievanie týchto miest, ale aj predmetov spojených s umučením. Neskôr sa vyvinula tradícia 14 zastavení. V roku 2006 sme tu v Terchovej postavili krížovú cestu na vrchu Oravcové," povedal Halama.
Na Veľký piatok sa chodí na tento vrch modliť krížová cesta. Tento rok však neprialo počasie, a tak sa veriaci modlili v kostole.
V sobotu ku hrobu
Počas Bielej soboty prichádzajú ľudia k Božiemu hrobu. Tak je to až do večerných hodín, kedy začínajú obrady vzkriesenia. „Dbá sa na to, aby sa začalo po západe slnka. Čas kedy sa začína je pohyblivý, tento rok sme začali po siedmej večer. Začína sa pred kostolom, kde je posvätený oheň. Od neho sa zapáli paškál - veľká vosková svieca, ktorá znázorňuje Krista ako svetlo. Nasleduje starobylý chválospev a liturgia slova, tá je bohatšia ako iné dni," hovorí Halama.
Tradične sa na Bielu sobotu krstia katechumeni, dospelí ľudia alebo malé deti. Ostatní veriaci si pripomínajú krst. Stredoeurópska tradícia je, že obrady završuje procesia vzkriesenia. Kňaz so sviatosťou, veľkonočnou sviecou, sochou vzkrieseného vychádzajú do ulíc a za spevu prechádzajú niektoré ulice a opäť sa vracajú do kostola.
„Procesia je vyznanie viery pred svetom. Že Kristova vykupiteľská smrť má význam pre celý svet. Nielen pre jednotlivého človeka či komunitu veriacich. Ľudia si pri procesii vyzdobia okná sviečkami, svätými obrazmi či sochami," hovorí kňaz.
V Terchovej chodí na procesiu veľa ľudí. „Teším sa, že Kristus vstal z mŕtvych. Na procesiu chodím rada," povedala pani, ktorá sa každoročne zúčastňuje obradov. Neodradí ju ani to, že sa konajú v neskorších večerných hodinách. „Práve to má svoje čaro, som rada, že to takto je a môžem to oslavovať viac ako za totality. Vtedy som sa bála na ulicu vyjsť," povedala.
Cudzinca prekvapia spevy
Haľama hovorí, že v Terchovej sú špecifické spevy. Keď prídu ľudia z iných častí aj z blízkeho okolia, tak si to všimnú, že je tu niečo zvláštne. A samozrejme, že spievajú na plné hrdlo. To je typicky terchovské. Šibačská
a oblievačská tradícia nie je vyslovene v protiklade, alebo spätá s kresťanskou tradíciou.
„Je to ľudová tradícia, spadá ešte do dôb pohanských a bola prijatá. Veľká noc je o vzkriesení života
a vajíčko je symbol života. Vo východnej tradícii je vajíčko súčasťou liturgie. Pravoslávni a gréckokatolícki kňazi odovzdávajú veriacim vajíčka ako symbol nového života."
Počas Veľkého piatku a Bielej soboty, kedy ľudia prichádzajú k Božiemu hrobu, strážiť ho chodia miestni požiarnici. Symbolizuje to, že vojaci strážili hrob, aby nikto nemohol vziať telo a vyhlásiť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Prichádzajú a striedajú sa pri hrobe a taktiež počas procesie nesú baldachýn.
