Predsezónne ciele hokejového klubu MsHK Garmin Žilina boli jednoznačné. Mužstvo sa chcelo dostať do play off. Nakoniec sa však muselo v súťaži zachraňovať v baráži s víťazom prvej ligy, Piešťanmi.
ŽILINA. O svojom zotrvaní medzi slovenskou elitou rozhodli Žilinčania jednoznačne víťazstvom 4:1 v sérii.
Hodnotenie sezóny radostné určite nebude, veď klub nesplnil stanovené ciele. „Na komplexné vyhodnotenie sezóny si zoberieme trochu času, pretože emócie zo záveru sezóny sú ešte príliš čerstvé a nechceme robiť unáhlené závery. Prvé pocity zo sezóny sú viac ako zmiešané," povedal generálny manažér MsHK Garmin Žilina Jozef Kubík a pokračoval.
"U mňa sa bijú dve veci. Už dopredu bolo jasné, že sezóna bude náročná, pretože až tri tímy budú reálne ohrozené či už priamo, alebo nepriamo zostupom. Pre päť či šesť tímov tak bolo prioritou zachrániť súťaž. Určite som nepredpokladal, že budeme mať v závere starosti so záchranou aj my. Mali sme totiž všetky predpoklady na to, aby sme hrali play off. Príprava bola kvalitná, odštartovali sme dobre a hrali sme v strede tabuľky. Nedokázali sme však potiahnuť sériu víťazných zápasov, striedali sme dobré okamihy hry so zlými, ale nemali sme ani dlhú sériu bez víťazstva. Už v novembri sa však dostavil pokles formy a ten sme sa snažili vyriešiť zmenou trénera. Začiatok bol síce dobrý, ale pád sa nám nedarilo zastaviť. Nevyhli sa nám zranenia, v kabíne nefungovalo všetko ako malo a vyvrcholením bola barážová séria, ktorá bola psychicky veľmi náročná, ale úspešná. Veľké problémy sme mali nielen my, ale aj skúsené tímy, Zvolen či Trenčín. Druhou stránkou tejto sezóny bol dopad finančnej krízy, ktorá sa až prakticky odzrkadľuje v športe naplno."
Hráči v Žiline mali počas sezóny vytvorené všetky podmienky na to, aby sa mohli starať iba o hru a splnenie cieľa, ktorým bol postup do play off. Napriek tomu, že káder, aspoň čo sa týka mien, disponoval kvalitou, na ľade sa to cez sezónu neprejavilo.
Líder sa nevyprofiloval
Tímu chýbal líder v bodovaní, nepotiahli ho ani skúsení strelci. „Veľa sme si sľubovali od Jaroslava Töröka, ktorý si však na začiatku sezóny porušil väzy v kolene a až po čase sa ukázalo, že zranenie je natoľko vážne, že si vyžaduje operáciu s dlhodobou rekonvalescenciou. Body sme čakali aj od Gabriela Spilara, s ktorým sme sa nakoniec museli rozlúčiť. Mal nedoliečené zranenia, nedostal sa u nás do pohody. Viac sme čakali aj od Roba Krajčiho, ktorý je tu už niekoľko sezón a mal byť v kabíne jedným z lídrov. Žiaľ, z kádra „nabitého" menami sa žiaden líder nevy-profiloval. Jediná opora a stálica, čo sa týka výkonov, bol brankár Miro Lipovský, ale ten, bohužiaľ, góly nedáva. Chýbala aj možno väčšia súdržnosť v trojuholníku funkcionári - tréneri - hráči. Dnes je ťažké a predčasné hľadať vinníka, ale určite si vyhodnotíme sezónu a predstúpime s tým aj pred verejnosť, pred fanúšikov, ktorí majú možnosť vyjadriť sa k tomu, ako to vidia oni," konštatoval Kubík.
Do konca apríla majú program
Hokejisti Žiliny majú teraz program až do konca apríla jasný. Budú trénovať na ľade, majú v programe regeneráciu. Tréner Anton Tomko má zmluvu so Žilinou do konca apríla a v klube chcú, aby tandem trénerov Tomko - Rehák pokračoval v Žiline aj v ďalšej sezóne.
„Tréner Tomko pozná náš názor, určite sa s ním o tom ešte budeme rozprávať. Je to kvalitný tréner, myslím si, že má čo dať tomuto mužstvu. Drvivej väčšine hráčov končí zmluva, niektorí majú kontrakty ešte na budúcu sezónu. So všetkými hráčmi budeme rozprávať, no je treba urobiť určitú obmenu kádra. Akú a akým smerom, to ešte neviem v tejto chvíli povedať," prezradil Jozef Kubík.
Akým smerom sa uberie Žilina?
V ďalšom ročníku Slovnaft extraligy už nebude toľkým tímom hroziť zostup, čo dáva priestor pre omladenie kádra. „Nemáme staré mužstvo, ale momentálne máme päť juniorov v slovenskej dvadsiatke. Je to určitá skupina perspektívnych mladíkov a my sa musíme rozhodnúť, či ich necháme v reprezentačnom tíme, alebo im dáme priestor u nás.
V kádri sú ďalší mladí hráči a určite dáme v letnej príprave šancu ukázať sa aj juniorom, ktorí končia v tejto kategórii. Budeme spolupracovať tak, ako túto sezónu s prvoligovou Považskou Bystricou, ale hráči, ktorých tam pošleme, musia jednoznačne vynikať a ukázať, že sú lepší a zaslúžia si, aby hrali extraligu v žilinskom drese. Nikto z mladých hráčov nemôže mať miesto v seniorskom tíme vyárendované iba preto, že je odchovancom Žiliny," povedal Kubík svoju predstavu o tíme.
Fanúšik chce hru, nie trápenie
Návštevy na žilinskom zimnom štadióne sa ani v tejto sezóne nepodarilo zdvihnúť. Vedenie klubu robilo viacero marketingovo zaujímavých vecí, ako sú súťaže pre divákov, permanentky s výhodami, zľavy u partnerov klubu, ale ani to k vyššiemu počtu predaných vstupeniek neviedlo. Lepšej kulise na zápasoch vlkov pomôžu teda asi iba lepšie výsledky.
„Môžeme robiť neviemaké akcie pre divákov, ak sa bude hrať o niečo, ak sa bude hrať hokej. Vieme, aké boli návštevy, keď sa postupovalo, keď sa hralo o titul, keď sa zachraňovalo. Žilinský fanúšik je náročný, v Žiline je konkurencia medzi športmi veľká a divák si má z čoho vyberať. Je iba na nás, aby sme ho dokázali pritiahnuť na náš štadión. Na druhej strane máme verných fanúšikov, ktorí nás neopustili ani v ťažkých časoch a ktorí vedia nielen bezbreho kritizovať, ale aj konštruktívne o situácii v klube debatovať," hovorí Kubík.
Medzi fanúšikmi žilinského hokeja sa počas sezóny často hovorilo o tom, že hráčom nebije za Žilinu srdce a že je v klube veľa legionárov, ktorí iba odohrajú zápasy a dostanú plat. „Je to individuálne. Uvediem jeden príklad za všetky. Vladimír Škoda odohral dva zápasy so zlomenými rebrami, keď sme mali veľa zranených hráčov, dokonca bodoval, a kým nám neodpadol na striedačke, tak hral. Nie je to rodený Žilinčan, mohol sa pokojne liečiť a ani slovom sa nezmienil o tom, že by nemal hrať. Doteraz ho zranenie obmedzuje. Podobný príklad je Michal Kolarz, ktorý dohral zápas so zlomenou nohou, nevediac, že ju má zlomenú. Dá sa hovoriť o tom, kto je aký srdciar a kto nie?" zakončil posezónne rozprávanie o žilinskom hokeji Jozef Kubík.
