ŽILINA. Festival slovenských premiér súčasných textov v Mestskom divadle Žilina pokračuje ďalšou premiérou. Už v piatok 26. februára predstavili vo Veľkej sále o 19.00 h romantickú komédiu jedného z profilových dramatikov mladšej poľskej generácie Michała Walczaka Poľovačka na losy v réžii Jána Štrbáka.
„Táto hra je v poradí už treťou hrou od Walczaka, ktorú inscenujem a už v predchádzajúcich dvoch ma zaujal neuveriteľným vtipom a iróniou, ktorými dokáže vnímať vzťah dvoch mladých ľudí od najmenšieho dieťaťa až po dospelý pár a ich sexualitu v rámci vzťahu," hovorí o inscenácii jej režisér Ján Štrbák. Podľa neho má Poľovačka na losy oproti dvom predchádzajúcim hrám navyše päť dimenzií humoru v láske.
Čierny humor
Príbeh rozpráva o Konrádovi, neurotickom veterinárovi so sklonmi k hystérii a jeho snúbenici, psychologičke Líze, ktorí čakajú na príchod jej rodičov, aby ju Konrád oficiálne požiadal o ruku. Skôr však ako dorazí despotický generál Romuald so svojou manželkou Myškou, vo dverách sa objaví Jaroslav Past, bývalý Lízin terapeut a milenec.
Ich stretnutie končí Pastovou polovraždou. To je však len začiatok tejto bizarnej romantickej komédie, plnej humoru, ktorý je viac čierny ako ružový. „Hercov som vyberal podľa skrytých komických dispozícii. Chcel som, aby boli sympatickí, aby ľudia dokázali s nimi súcitiť i tešiť sa." Podľa neho postava milenca musí byť taká, ktorá dokáže natočiť misku sympatií na svoju stranu. „Aby divák aj jemu dával šancu. Rovnako rodičia by mali byť ľudia, ktorých chyby divák dokáže pochopiť ako svoje chyby a veriť im."
Irónia a nadhľad
Poľovačka na losy, z poľského originálu Polowanie na łosia, zosmiešňuje všetko a na všetky spôsoby, ako sú spoločenské rituály, vojnové a eštebácke praktiky, psychoterapiu či falošnú mytológiu. S nadhľadom divákom kladie hypotetickú otázku, či by sme dali prednosť svojej prvej láske pred tou terajšou.
A či vôbec existuje po prvej láske ešte nejaká ďalšia? „To, čo si vážim na hre, je, že Walczak uvádza situácie, ktoré sú naozaj vypäté pre mladý pár, ako je oznámenie zásnub jej rodičom, alebo zjavenie sa v situácii bývalého milenca. Tieto vypäté situácie vidí Walczak s humorom a nadhľadom," vysvetľuje Štrbák.
Posolstvo hry vidí režisér v tom, že keby sme my dokázali v živote vnímať vážne situácie s humorom alebo aspoň s iróniou a odstupom, tak sa nám žije oveľa ľahšie. „A tie vážne situácie by sme riešili možno oveľa ľudskejšie."
To, čo sa deje niekomu inému
Hra by mala dávať divákom dobrý pocit z toho, že sa niečo dramatické a zároveň vtipné deje niekomu inému ako jemu. „Divák by sa mal jednoducho pozrieť na príbeh lásky a konfliktu v láske ako na dramatický a veselý a mal by byť vďačný za to, že sa to nestalo jemu. To by mohlo byť to, čo by som chcel inscenáciou docieliť."
