Utorok, 28. marec, 2023 | Meniny má Soňa

Myslela si, že zomrie. Odvetdy už ubehlo skoro desať rokov

Rakovina prsníka je osobný boj každej jednej ženy. Boj samej so sebou, so svojím strachom. Ale môže byť aj cestou, častokrát veľmi dlhou, plnou hľadania, víťazstiev i prehier. Touto cestou si prešla aj Janka Tvrdá.

Janka Tvrdá, pred desiatimi rokmi jej lekári diagnostikovali rakovinu. Po chorobe si začala plniť svoje sny. Život začala vnímať iným pohľadom a viac sa nezaoberá zbytočnosťami.Janka Tvrdá, pred desiatimi rokmi jej lekári diagnostikovali rakovinu. Po chorobe si začala plniť svoje sny. Život začala vnímať iným pohľadom a viac sa nezaoberá zbytočnosťami. (Zdroj: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ)

Podstúpila operáciu, liečila sa chemoterapiou i ožarovaním. Kvôli chorobe dostala šancu zmeniť svoj život. A dnes považuje za dôležité celkom iné veci ako predtým.

ŽILINA. Azda každý pozná vo svojom okolí niekoho, kto má za sebou onkologickú liečbu alebo má takého príbuzného či blízkeho kamaráta. Rakovina na nás číha v mladosti i v starobe. A každému človeku sa po stanovení takejto diagnózy obráti život hore nohami. Všetko je zrazu inak, kolobeh života, stereotyp je narušený.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Diagnóza: rakovina prsníka

„Pamätám si na obdobie, keď mi lekár pred desiatimi rokmi oznámil diagnózu," začína náš rozhovor Janka Tvrdá. Nepríjemný pocit, že s ňou nie je všetko v poriadku pocítila prvýkrát pri sprchovaní. „Vždy som sa umývala hubkou a raz som ju nenašla, tak som sa umývala rukou. Zrazu som prišla na to, že mám na pravej strane pod pazuchou na prsníku hrču ako vajce," spomína Janka. Na druhý deň zašla k lekárovi. „Ten ma poslal do nemocnice, kde si ma vyobzeralo veľa lekárov. Hneď vedeli, čo sa deje."

SkryťVypnúť reklamu

V tej dobe Janka nepoznala vo svojom okolí nikoho po onkologickej liečbe. „Nevedela som, čo ma čaká, či mám nádej na vyzdravenie, čo mám spraviť, ako si zariadiť povinnosti v práci i doma," vraví a priznáva, že po tom, ako jej lekár určil diagnózu, to nechcela ani nikomu povedať. „Potrebovala som to stráviť. Ja som stále plakala a plakala, nevedela som to ovládať a deti sa neprestajne pýtali, prečo plačem. Potom som všetkých pozvala v nedeľu na obed a tam som im to oznámila." A rodina ju podržala, boli pri nej.

Obavy z operácie

Celé sa to udialo v priebehu jedného týždňa. Jeden deň jej oznámili nález a do týždňa už ležala v nemocnici. „Na operáciu som išla s obrovskou neistotou," priznáva úprimne a pokračuje: „Operácia trvala 5,5 hodiny, nakoľko som mala zasiahnuté lymfatické cesty a museli mi zobrať z nohy cievu a voperovať ju pod pazuchu." Po takomto zákroku väčšinou trpí organizmus. Niektorým ženám opuchne ruka. Janke sa to, našťastie, nestalo: „Aký je to zázrak, že môžem mať funkčnú pravú ruku."

SkryťVypnúť reklamu

Druhý kľúčový moment prišiel na začiatku jej onkologickej liečby. „Netušiac, čo ma čaká, som stretla na onkológii jednu známu, ktorá sa lekárky spýtala, ako dlho vydrží. Neviem, či to bolo nedorozumenie, ale z odpovede si pamätala iba, že rok. Tá známa celý rok preplakala, nebojovala a do roka zomrela. Hovorila som si, že mne sa to nemôže stať."

S podporou rodiny

Absolvovala prvú chemoterapiu. „Po nej mi bolo neuveriteľne zle. Vracala som." Nasledovala druhá, tretia. „Myslela som, že umriem, sedem dní som nevedela, či je deň, či noc," prezrádza detaily z toho obdobia. „Mrzelo ma, že keď som išla na chemoterapiu, tak som sa odvážila, a keď som sa po siedmich dňoch vracania a nič nejedenia postavila na váhu, zistila som, že som neschudla ani pol deka. Nič."

SkryťVypnúť reklamu

Chemoterapie sa opakovali zhruba každé štyri týždne, záviseli od výsledkov rôznych testov. Na tú poslednú, štvrtú v poradí však už odmietala ísť. „Doktorke som povedala, že radšej zomriem. Povedala mi však, že táto mi môže zachrániť život. Tak som sa dala prehovoriť," vraví Janka a dodáva, že hoci samotná chemoterapia dlho netrvá, to, čo robí s človekom, je hrozné.

„Po tej štvrtej mi nebolo nič. Tak som sa jej bála a nakoniec nič." Po každej chemoterapii jej dobre robili melón, hrozno a šťava. „To som na sebe zistila sama. Lebo nikto vám nič nepovie, tráp sa, ako vieš. Našťastie som mala veľkú podporu aj od detí, aj od muža, aj od starkej."

V tej dobe bola veľmi slabá informovanosť ohľadom chorôb či internetu. „Dnes je to lepšie, teraz je výhoda, že je internet, človek sa odtiaľ veľa dozvie, poučí sa."

Ešte po prvej chemoterapii hovorila s doktorkou, ktorá jej oznámila, že jej predpíše parochňu. „Veľmi ma to nahnevalo. Bola som v šoku, veď ja vlasy mám, čo mi to rozpráva." No ona dobre vedela, o čom hovorí. „Myslela som si, že ja som iná. Mne vlasy nevypadajú. Samozrejme, nebola to pravda," hovorí Janka. Už po týždni po chemoterapii ju strašne boleli vlasy. „A oni vedia bolieť zúfalo."

Chystala sa na stretnutie s kolegyňami. „Išla som sa česať a na kefe mi ostali vlasy. Zobrala som si so sebou šatku, že keby zafúkal vietor, aby som neostala holohlavá. Bol to dosť veľký stres." Keď sa potom vrátila domov, zverila sa do rúk dcére. „Dcéra ma ostrihala dohola."

Priebeh každej chemoterapie bol iný. „Nevedela som, čo mám robiť. Bolo nutné absolvovať ešte dva zákroky, nakoľko sa mi objavili hrčky pri mojej jazve. Tie som absolvovala pri lokálnom znecitlivení a čakala nález z histológie."

Chuť prežiť

Chuť bojovať jej prinieslo aj stretnutie s priateľkou s podobným osudom. „Navzájom sme sa podporovali. Tušila som, že to nebude dobré. Myslela som si, že zajtra zomriem a už je tomu skoro desať rokov," prezrádza Janka. So ženami s rovnakými problémami sa začala stretávať aj v klube Žilinských Venuší.

„Keď sme tam začali chodiť, bol práve rok 2000 a vtedy klub rozbiehal svoju činnosť. Postupne pribúdali ženy a naše priateľky. Jedna mi obzvlášť prirástla k srdiečku, nakoľko som ju poznala z rozprávania jej otecka. Bližšie sme sa spoznali až v našom klube. Pred dvoma rokmi však zomrela. Stále na ňu myslím, keď mi je ťažko, prečítam si e-maily od nej a spomínam." Členky klubu pomáhajú ženám prekonávať ich strach, problémy a hlavne ich podporujú.

Keďže v súčasnosti je Janka pracovne vyťažená, neostáva jej veľa času na klubové stretnutia. „Napriek tomu sa snažím pomáhať, ako sa dá." Vraví, že podľa nej je dobré mať niekoho, s kým sa môžete porozprávať o svojej chorobe, niekoho kto vám rozumie, lebo prežíva to isté.

„Moja mamička si opatrovala hrčku na prsníku 45 rokov a nič sa nedialo, nedávali sme tomu žiadnu dôležitosť. Aj keď sa to zvrhlo po mesiaci mojej diagnózy. Narástla jej ďalšia hrčka. Mamička chodila na kontroly, ale nechcela s tým nič robiť. Keď videla tie stresy, čo prežívam, keď videla, čo to so mnou robí, nechcela to podstúpiť." Hrčka sa jej však aktivovala a musela ísť na operáciu desať mesiacov po Janke. „Takto spolu bojujeme a snažíme sa nad chorobou zvíťaziť."

Vníma život iným pohľadom

Janka Tvrdá vždy rada chodila do práce, bola v jednom kole. „Z môjho skresleného pohľadu nič nebolo dôležitejšie ako práca. Choroba mi ukázala cestu hlavne zastaviť sa a vnímať život iným pohľadom a nezaoberať sa zbytočnosťami. Uvažovala som, čo ma drží pri živote. Mala som a aj mám veľkú starosť
o mojich blízkych, deti, manžela, vnúčatá, z ktorých sa teším, ako rastú, a hlavne, kto pomôže mojim rodičom, ktorí boli v tom čase na mne závislí. Viem, že takúto cestu by som bez podpory môjho manžela, detí, rodičov a ostatných blízkych nezvládla."

Začiatok plnenia si snov

Rozhodla sa, že je najvyšší čas plniť si sny. „Mala som veľké šťastie, moja vedúca v práci bola voči mne veľmi ústretová, a tak po piatich mesiacoch, ešte počas rádioterapie, som nastúpila do práce. To mi veľmi pomohlo zabudnúť na moje problémy, aj keď som sa stretla aj stretávam s ľuďmi, ktorí sa na to všetko dívajú iným pohľadom. Vtedy sa vyselektuje, kto je priateľ a kto nie. Takýto človek nepotrebuje ľútosť, ale aby ho okolie bralo bez zmeny," vysvetľuje Janka.

Medzi snami, ktoré si Janka splnila, bola napríklad návšteva univerzity tretieho veku. Navštevovala Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, odbor záhradkár a tiež Jesseniovu lekársku fakultu v Martine.

Tam študuje ešte aj dnes.„Je úžasné, keď vidím, ako ľudia na sebe pracujú, stretávajú sa." Taktiež navštevuje kreatívne kurzy v Bratislave, ako napríklad servítkovú techniku, výrobu šperkov z drôtu. Teraz sa chystá na enkaustiku.

„Všetkým ženám, ktoré sú rovnako ako aj ja konfrontované s touto diagnózou, by som chcela odkázať, aby sa svojej choroby nebáli a brali ju normálne. Nech sa snažia liečbu podstúpiť v čo najväčšej pohode. Ja som sa s liečbou zmierila, teraz mi je dobre, už sa smejem, rada sa rozprávam so svojimi blízkymi. Aj keď mi je zle, nesťažujem sa, nestonám, snažím sa nikoho nezaťažovať."

Celková liečba trvala asi rok a odvtedy prešlo už desať rokov. V súčasnosti Janka stále chodí pravidelne každé 3-4 mesiace na kontroly, kde jej zisťujú, či je všetko v poriadku a rakovina sa jej nešíri ďalej.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život
  2. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz
  3. Neviditeľná technológia vás ochráni pred podvodom, stačí si ju v mobile aktivovať
  4. Istota nízkeho úroku. Krásne bývanie s hypotékou za 1,49 %
  5. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  6. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu
  7. Čo môže ponúknuť laboratórna diagnostika po Covide?
  8. Dvanásť rokov v Amazone a práca ma stále baví
  1. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  2. 7 rýchlych tipov, ako lepšie hospodáriť v domácnosti
  3. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu
  4. BILLA Žampa Cup – jedinečný záver zimnej sezóny
  5. Čo môže ponúknuť laboratórna diagnostika po Covide?
  6. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu?
  7. Čo robí takmer 100 % ľudí, ktorí si chcú kúpiť ojazdené auto?
  8. Dvanásť rokov v Amazone a práca ma stále baví
  1. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve 7 251
  2. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz 6 877
  3. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá 5 702
  4. V malej obci na Kysuciach vyučujú s modernými technológiami 2 577
  5. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 577
  6. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu 2 188
  7. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu? 1 985
  8. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 1 855

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Radoslav Pavelka: Ako si dvakrát streliť do kolena, alebo ako vedenie Slovenského hokeja nahnevalo všetkých.
  3. Dušan Šrámek: Pracovné víza do Kanady
  4. Marek Mačuha: Pravo-ľavé delenie má stále význam
  5. Anton Kaiser: Veľkonočné tvorivé dielne
  6. Irena Šimuneková: Viničný vrch a Šándorky
  7. Julius Kravjar: Čím sa riadia vlády?
  8. Irena Šimuneková: Čajkov a Náučný chodník Čajkovské bralie
  1. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 20 205
  2. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 10 362
  3. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 7 715
  4. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 7 407
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 4 744
  6. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 4 283
  7. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 3 816
  8. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 278
  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  3. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  4. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  5. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  8. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Registrácia je grátis, v hre sú lukratívne ceny.


18 h
Futbalisti Predmiera strelili Varínu víťazný gól v 90. minúte.

Komentáre k zápasom 14. kola VI. ligy.


20 h
Jánovi Slatinskému (vpravo) zápas proti Turzovke chutil, ešte v prvom polčase jej strelil hetrik.

Komentáre k zápasom 14. kola V. ligy.


22 h

Dvadsaťštyristranový časopis plný rád a inšpirácií nájdete vložený v regionálnych novinách MY.


24. mar

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Radoslav Pavelka: Ako si dvakrát streliť do kolena, alebo ako vedenie Slovenského hokeja nahnevalo všetkých.
  3. Dušan Šrámek: Pracovné víza do Kanady
  4. Marek Mačuha: Pravo-ľavé delenie má stále význam
  5. Anton Kaiser: Veľkonočné tvorivé dielne
  6. Irena Šimuneková: Viničný vrch a Šándorky
  7. Julius Kravjar: Čím sa riadia vlády?
  8. Irena Šimuneková: Čajkov a Náučný chodník Čajkovské bralie
  1. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 20 205
  2. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 10 362
  3. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 7 715
  4. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 7 407
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 4 744
  6. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 4 283
  7. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 3 816
  8. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 278
  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  3. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  4. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  5. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  8. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu