Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Podľa susedov bol Ivan tichý a uzavretý človek. Veľa o ňom nevedeli. Vnímali ho ako skromného a slušného. Pani zo susedstva povedala, že ho nikdy nepočula vyjadrovať sa vulgárne, alebo že by prišiel opitý.
O tom, čo sa stalo, sa dozvedela od svojho manžela. Ostala zdesená.
Nikeľa vnímalo okolie ako tichého introverta, ale k ľuďom, ktorým sa otvoril, bol zhovorčivý a mal zmysel pre humor. Nebolo ich však veľa, priateľov mal najmä z kruhov ľudí, ktorí chovajú kone a westernového športu. Priatelia si ho vážili a tvrdia o ňom, že bol veľmi inšpiratívny človek.
Miloval kone a western
Koňom a športu sa venoval šestnásť rokov. Zúčastňoval sa pretekov na Slovensku a v Čechách. V roku 2000 sa stal majstrom Slovenska, o štyri roky neskôr obsadil druhú priečku a v roku 2006 skončil na Stredoeurópskom pohári v silnej zahraničnej konkurencii na šiestom mieste.
Po skončení strednej školy robil dlhé roky majstra na železnici. Po personálnych zmenách pred šiestimi rokmi musel s touto prácou skončiť. Zamestnával sa na rančoch a pôsobil vo viacerých jazdeckých oddieloch. Pri tejto práci nabral skúsenosti a chcel vybudovať ranč v okolí Žiliny. No jeho myšlienky a snaha sa nestretávala s odozvou a pochopením.
Ivan Nikeľ (na koni). FOTO: ARCHÍV PRO WESTERN
„On tým vyslovene žil, nikdy nemal žiadnych super trénerov, vypracoval sa sám tvrdou drinou. Koňa si odmalička vychovával a cvičil sám, nerobil to ako podaktorí, nechajú si koňa vytrénovať v zahraničí a potom žnú úspechy. Myslia si, že oni sú hviezdy a im by mali ľudia tlieskať. Ivan však pripisoval zásluhy za úspechy koňovi, tvrdil, že kôň je osobnosť a osobnosť musí s ním aj jazdiť," povedal Michal, ktorý s Ivanom pretekal a bol jeho tímový kolega.
Žil ako kovboj
Ivan žil kovbojským životom aj v súkromí. O svojich problémoch nerozprával. Mal rád voľnosť. Vyjadril to aj v jednej z posledných správ, ktoré poslal svojmu tímovému kolegovi Michalovi: „Nie je lepší pocit, ako cválať len tak prériou, hlava pri hlave, nehovoriť nič a napriek tomu vedieť, že ten druhý cíti to isté. Sloboda!"
Ivanovi rodičia už dávnejšie zomreli, bol slobodný a žil sám. Dôvodom, prečo by si siahol na život, mohlo byť nepochopenie. „Cítil, že tunajšie prostredie nie je otvorené jeho plánom. Neboli tu podmienky, ktoré chcel vytvárať a nestretol sa s odozvou. Ťažko s tým bojoval, pretože kone a western boli jeho životom," hovorí Michal.
V Trnovom pri Žiline mal ustajneného koňa. Neboli tam však podmienky na trénovanie, Ivan to ťažko znášal a hľadal spôsob, ako nájsť pre svojho koňa najlepšie podmienky. „Naposledy tu bol pár dní pred tým, ako ho našli mŕtveho. Nechal kľúče v zámku na skrinke s vecami. To sa mu nikdy predtým nestalo, vždy bol na takéto veci pedant," povedala pani, ktorá sa mu starala o koňa.
Jazdil na Kokainovi
Nikeľ sa venoval westernovému športu. Jazdil disciplínu reining, v ktorej má jazdec s koňom v aréne vykonať predpísanú zostavu. Ide v nej hlavne o kontrolu a reakcie koňa.
Začínal však aj s cuttingom. V tejto disciplíne jazdec s koňom oddeľuje od stáda dobytka jednotlivé kusy a zaháňa ich. Tým, že súťažil v obidvoch disciplínach, bol výnimočným jazdcom na Slovensku. Mal jedného z najlepších koni, aké u nás sú. Americké plemeno v najlepšej kondícii.
Zvláštnosťou koňa je aj jeho meno. „Dostal ho po matke, ktorá sa volala Heroine, v preklade hrdinka. No žriebä sa narodilo na Slovensku a dali mu meno Kokain. S tým sa spája aj veľa vtipných spomienok.
"Keď som prišiel do krčmy a spýtal sa Ivana, aký bol dnes Kokain a on odpovedal, že perfektný, veľa ľudí sa po nás pozeralo. Zrejme si mysleli, že berieme drogy," vysvetľuje Michal. Ivana pochovali v piatok na Novom cintoríne v Žiline. Jeho priatelia mu nechali zahrať jeho obľúbenú skladbu od kapely Metallica Nothing else matters.
