Ivanu predávali na sex, prehovorila

.

Strašidelné príbehy o tom, ako mladé dievča unesie banda priekupníkov za bieleho dňa na ulici, aby ju predali na prostitúciu, sú veľmi zriedkavé. Väčšinou to začína trochu inak. „Volám sa Ivana, mám 26 rokov a prežila som peklo," predstavilo sa nám útle sympatické dievča na začiatku nášho rozhovoru. O tom, aké peklo mala na mysli, sa nám práve rozhodla porozprávať.

Vychovávala ju viac ulica ako rodičia

„Moji rodičia boli ku mne v podstate dobrí, ale kládli na mňa vysoké nároky. Vždy sa snažili nevidieť ma reálnu, teda takú, aká naozaj som, ale takú, akú by ma chceli mať. Moc som si s nimi veru nerozumela, aspoň od mojej puberty nie," rozpráva Ivana sa v spomienkach vracia do minulosti. Spolu s rodičmi bývali v peknom rodinnom dome. Obaja podnikali, a ako povedala Ivana, boli workoholici a veľa času jej nevenovali.

„Ani mojej výchove, skôr sa vždy chceli so mnou pýšiť, aj za cenu klamstva, svojim známym a chceli, aby som to vysoko dotiahla. Doma ma držali nakrátko, ale moc času doma netrávili, tak sa dá povedať, že ma v podstate vychovávala ulica."

Po večeroch von nemohla chodiť, rodičia ju nechceli púšťať. Často sa kvôli tomu nepohodli. Rozhodla sa teda po strednej škole odísť na vysokú školu, na opačný koniec republiky. „Tešila som sa na internát, ale škola
a jej zameranie ma moc nezaujímali. Bodaj by, keď som odišla študovať len z dôvodu byť ďaleko od domova, sama, s kamarátmi a slobodná. Rodičia mi dávali peniaze. Bolo mi celkom dobre," prezrádza čo-to zo študentského života.

Problém však mala so skúškami. „Jednoducho som sa neučila, a tak som ich moc nespravila. Ale po druhom semestri ma ešte nevyhodili, akosi sa mi podarilo niektoré skúšky preniesť."

Osudné leto

Cez letné prázdniny sa rozhodla ísť do zahraničia. „Už dlho som túžila ísť pracovať do zahraničia, len predtým mi to nikdy nevyšlo. Tentokrát sa to konečne podarilo. Išla som robiť au-pair do Španielska," hovorí Ivana. Predtým občas počula tragické príbehy niektorých opatrovateliek, ale neprikladala im význam. „V mysli som ich potlačila a nikdy by som si nepomyslela, že aj mne sa môže niečo také stať. A už vôbec som si ich nepredstavovala také hrôzostrašné a kruté, aké naozaj boli."

Rodina, do ktorej sa nasťahovala, sa jej nepáčila. „Matka dvoch rozmaznaných a panovačných detí sa, vlastne aj s nimi, správala ku mne, ako ku slúžke, respektíve k handre," vyslovuje Ivana a dodáva, že ich otec sa ju dokonca snažil zviesť. „Snažila som sa mu vyhýbať, no raz sa ma aj tak pokúsil znásilniť. Kričala som, volala o pomoc, a keď prišla jeho žena, narozprával jej, že to ja som sa snažila zviesť jeho," spomína Ivana. „Zbila ma a vyhodila z domu, neverila mi, že to nie je pravda."

Ivana plakala pred ich domom, keď sa po ňu po čase žena, pre ktorú pracovala ako au-pair, vrátila. „Povedala, že mi odpúšťa, ale že určite chápem, že musím odísť, ale že ona je taká dobrá a má ma rada, tak mi vybavila druhú rodinu. Nech si idem oddýchnuť, zbaliť veci a za hodinu si pre mňa prídu." V tej chvíli nevedela, čo si má myslieť.

„Nemohla som uveriť, že by pre mňa niečo také urobila. Správala sa ku mne veľmi pekne, bolo mi zlé jej neveriť a nebyť jej vďačná." Nakoniec sa išla pobaliť. Zakrátko po ňu prišla. „Pri rozlúčke mi povedala, že nech rýchlo idem, lebo sa ešte rozplače a nech sa mi darí."

Erotický salón na samote

V aute na ňu čakali dvaja muži. „Vypýtali si odo mňa doklady, že si ich musia preveriť. Dala som im ich. Od tej chvíle som ich už nevidela," vraví. Potom už udalosti nabrali rýchly spád. „Prišli sme do nejakého bytu, tam sme si vypili a po prvýkrát ma zdrogovali a znásilnili. Tak ako ten prvý raz, už som sa nikdy neubránila. Bolo to niečo strašné, darmo to rozprávať niekomu, kto to nezažil. Ale radšej to stokrát počuť a nikdy nezažiť, ako raz zažiť a už nikdy nezostať normálny."

Po tom, ako ju znásilnili, ju zbili, naložili do auta a odviezli na samotu do erotického salónu. „Tu ma potom držali pod neustálym dozorom. Bolo to strašné. Náplňou mojich dní boli bitky
a znásilnenia." Chodievali za ňou rôzni chlapi. Starí, škaredí, s rôznymi úchylkami. „Bolo to hrozné," opakuje Ivana, „Na chlapov som odvtedy úplne zanevrela."

Pokus o útek

Po roku strávenom v jednej izbe ju začali púšťať von, prostituovať na výpadovku. „Pokúsila som sa ujsť, ale chytili ma," spomína a dodáva, že ju zmlátili a ponížili a musela stráviť ďalší polrok v izbe, medzi štyrmi stenami. „Chodili ma tam akurát tak znásilňovať a mlátiť. Bolo to naozajstné peklo." Po pol roku ju znovu pustili prostituovať von. „Ale teraz som už bola opatrnejšia, o tri mesiace sa mi naozaj podarilo ujsť."

Záchrana v poslednej chvíli

Organizácia v Španielsku skontaktovala organizáciu DAFNÉ zo Slovenska, a tá jej pomohla po príchode späť. „Rodina ma vzala medzi seba, avšak nikdy mi tak celkom neuverili, že som prostitúciu nerobila až tak nedobrovoľne." Nedôvera na nej rovnako zanechala stopy na duši a Ivana ešte dlho rozmýšľala nad samovraždou, nakoniec sa po dvoch neúspešných pokusoch odhodlala predsa ostať žiť. S jazvami na duši, ktoré nikdy nikto neodstráni.

„Viem, že nikdy nebudem „normálna" , veď kto by bol, keď niečo podobné prežije. Žiť ostávam so strachom, že raz si ma chytia a to peklo nikdy neskončí."

Napriek všetkému, čo prežila, sa odvážila opísať svoj príbeh. „Chcem ním všetky dievčatá, ale i rodičov varovať pred svetom, ktorý je krutý a bezohľadný, preto je potrebné byť čo najviac opatrný a nenechať si ujsť to krásne, čo máme pred sebou, radovať sa z prostých dní, v ktorých nemusíme prežívať tie najhoršie nočné mory."