Miss Žilinského kraja je Alexandra Boocová

Už týždeň pred finále rozhodli čitatelia týždenníka MY novín v Žilinskom kraji o tom, že našou Miss sympatia sa stala 21-ročná študentka Alexandra Boocová z Bytče. V sobotu sa stala aj historicky prvou Miss Žilinského kraja. Prezradila nám, že do súťaže sa dostala viac-menej náhodou.

Vraj náhoda chcela, že ste sa ocitli v súťaži Miss Žilinského kraja. Ako to v skutočnosti bolo?
V jeden večer som išla s kamarátkou osláviť jej zásnuby. Spievala som karaoke a asi som sa pozdávala Zdenke Svrčkovej z agentúry, ktorá súťaž organizuje. Oslovila ma s takouto ponukou. V prvom momente som tomu nechcela veriť. Viete, idete oslavovať kamarátkine zásnuby a vrátite sa ako účastníčka súťaže miss.

Predsa len, nemali ste v minulosti takéto ambície?
Nie, vážne. V minulosti som sa napríklad zúčastnila súťaže o najkrajšie dievča Bytče a bola som aj Miss bosorka. Nikdy by som nenabrala sama odvahu prihlásiť sa do takejto súťaže. Keď ma ale oslovili, tak som prikývla.

Čo tak skúsiť šťastie na Miss Slovensko?
Doteraz som o tom vôbec neuvažovala. Teraz, keď ale vidím, aké je to v takejto súťaži, ako prebiehajú prípravy, tak nevylučujem, že to niekedy v budúcnosti skúsim. Je pekné, keď sa o vás starajú, líčia vás, maľujú, češú, učia, ako chodiť. Som však stále veľká trémistka, čo je hendikep. Absolvovali sme veľa zaujímavých vecí, napríklad aj sústredenie, kde nás učili, ako sa pred ľuďmi správať. Myslím si, že to každému môže niečo dať.

Takže to beriete ako zaujímavú skúsenosť?
Áno, presne tak. Budúcnosť si príliš dopredu neplánujem. Nechám to plynúť. Čo má prísť, príde. Snažím sa, aby mi na súťaž zostalo čo najviac spomienok.

Ak by ste dostali ponuku na modeling, prijali by ste ju?
Skúsila by som to. Veď so školu sa to vždy dá nejako skĺbiť. Napríklad formou individuálneho štúdia.

Vnímali ste aj súťaž o Miss sympatia v MY novinách?
Samozrejme. Najmä moji rodičia mi držali palce. Je to pekné, keď vás ľudia spoznávajú a podporujú. Keď som vyhrala a vyšli noviny, všetci na ulici sa na mňa usmievali, boli milí. A ja som ešte ani nevedela, že som vyhrala. Je fajn, že mi ľudia posielali hlasy. Chcela by som sa všetkým veľmi pekne poďakovať a tiež mojej rodine a priateľom za podporu.

Ostatné dievčatá to vnímali ako šancu?
Pre niektoré to bol celoživotný sen, iné boli uvoľnené, ako ja. Každá sme chceli vyhrať, to je prirodzené. Ale nezávideli sme si. Šťastena je vrtkavá. Aj ja som chcela urobiť všetko, čo bolo v mojich silách a, hlavne, nikoho nesklamať. Podarilo sa.

Na akej škole študujete?
Na Univerzite Komenského, odbor geografia, rozvoj regiónov a európsku integráciu. Vybrala som si odbor, ktorý ma zaujíma a v ktorom by som chcela pracovať aj v budúcnosti. Ale som hrdá aj na to, že som študovala aj na strednej poľnohospodárskej škole. Mám na ňu veľmi dobré spomienky. Často sme chodili na zemiakové brigády, ale naučila som sa, napríklad, aj podojiť kravu.

Takže ste aktívny typ človeka?
Mám rada tanec, behám a plávam. Vyrastala som v Bytči na kúpalisku. Rada ale čítam, aj píšem. Najmä cestopisy a reportáže. Chodím aj na diskotéky a s kamarátmi von. V Bratislave napríklad rada venčím psov z útulku. Rada im pomáham. Medzi moje najväčšie záľuby však patrí cestovanie. Po škole by som rada veľa cestovala. Potom by som sa chcela vrátiť do Bytče. Mám toto mesto rada. Mám tu veľa kamarátov. Život v Bratislave je veľmi rýchly a užívam si ho. Do Bytče chodím zase oddychovať.

Iste máte aj nejaké zážitky z cestovania už teraz.
Nezanedbateľný zážitok mám napríklad na minulé leto. So sestrou sme boli tri mesiace v Grécku. Išli sme tam pracovať, ale až na mieste sme zistili, že nás agentúra oklamala. Pomohli nám samí cudzí ľudia. Z lode sme vystúpili na Rhodose a hľadali prácu. Pomohli nám dve neznáme Slovenky, ktoré nás zaviedli do svojho hotela. Tam sa nás ujali miestni, našli nám prácu v blízkom hoteli a prežili sme tam nádherné leto. Robili sme chyžné a pracovali v hotelovom supermarkete. Našli sme si tam veľa priateľov. Keď sme odchádzali, celý hotel plakal. Doteraz si voláme a píšeme.