Na jeho pracovnom stole ležia črepy staré tisícky rokov. Našli sa pri archeologickom výskume na hradoch alebo pri stavbách a laik by ich zrejme vyhodil do koša. Michael Daskalakis im však opäť vdýchne život, aby ich ostatní mohli obdivovať, napríklad, v múzeu.
ŽILINA. Michael Daskalakis má naozaj jemnú prácu. Už desať rokov pracuje v Považskom múzeu v Žiline ako reštaurátor keramiky. Je z Nemecka a podľa toho znie aj jeho slovenčina. Jazyk však nie je pri jeho špecifickej profesii prekážkou. Vo svojej dielni pod hradom Strečno má to, čo k práci najviac potrebuje: pokoj.
Jediný v okolí
„Črepy prídu z archeologického výskumu, z vykopávok, my ich tu umyjeme, roztriedime, najprv poskladám originálne črepy, potom doplním chýbajúce časti a nakoniec nafarbím. Je to práca, na ktorú sa treba veľmi intenzívne sústrediť," opisuje svoju činnosť Daskalakis.
Jediný profesionálny reštaurátor keramiky v širokom okolí pracuje vždy na viacerých predmetoch paralelne, kým na jednom tvrdne sádra, skladá ďalší. K práci používa jednoduché nástroje, napríklad špachtľu, nôž, brúsny papier. Má však aj hrnčiarsky kruh a dve elektrické pece.
Jednotlivé kúsky spája lepidlom. Potom príde na rad dentálny vosk, ktorým zvnútra vymodeluje tvar keramiky a čo zo stien nádoby chýba, nahradí sádrou. Keď stvrdne, treba ju ešte obrúsiť a zrekonštruovať ornamenty. Každá hotová nádoba dostane vlastné evidenčné číslo zbierkového fondu. Zrekonštruované predmety putujú z jeho rúk na výstavy alebo do stálej expozície múzea na hrade.
Daskalakis ukazuje netradičný pohár s dvomi uškami pod sebou. „Zrejme, aby mali opilci pevnejšiu ruku. Má veľmi pekný tvar a bol sekundárne vypálený počas nejakého požiaru. Tento rok ho plánujem reprodukovať ako suvenír," hovorí Daskalakis.
FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Stačí jeden úlomok
Pri vykopávkach pred výstavbou Kie sa našli črepy z asi 600 nádob zo 14.- 15. storočia. Kompletne sa z nich dalo vyskladať 40 kusov. Momentálne ich skúma Archeologický ústav v Nitre, potom poputujú do Považského múzea ako expozičné predmety. Michael dokáže veľkú nádobu dotvoriť hoci aj podľa jediného úlomku. Ten naznačí rádius a veľkosť, porovná ho tiež s už existujúcimi predmetmi a odbornou literatúrou. Takto zrekonštruoval citulu z obdobia Púchovskej kultúry.
Najstaršia má tritisíc rokov
Keramická nádoba na popol mŕtvych z neskorej doby bronzovej, stará 3 000 rokov, je jedným z najkrajších exponátov múzea. Po 45 rokoch, čo jej črepy odpočívali v depozite, ju Michael poskladal. Trvalo mu to tri mesiace. „Lužická kultúra ešte nepoznala hrnčiarsky kruh, je to ručná výroba, a preto je taká vzácna. Zároveň bola veľmi krehká. Už pred 3 000 rokmi ľudia šetrili čas a energiu a nádoby na pohrebné rituály vypálili pri nižšej teplote ako nádoby sídliskovej keramiky," hovorí Daskalakis. Do dna nádoby vyvŕtali naši predkovia dieru, aby mohla duša odísť do zeme.
FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Naši predkovia boli zruční
Naši predkovia vedeli pracovať s materiálom výnimočne. Steny niektorých nádob mali hrúbku iba 2 milimetre. V okolí Žiliny je najviac úlomkov z obdobia Lužickej kultúry, medzi r. 1 200 - 750 pred Kristom. Používali regionálne materiály - veľmi kvalitná hlina bola v celej Rajeckej doline, tiež v Žiline. Odtiaľ pochádza aj názov sídliska Hliny. V meste bola z rovnakého dôvodu v minulosti aj teheľňa.
Úlomkov pre svoju prácu má Daskalakis dostatok. Tie posledné mu priniesli z Lietavského hradu, predtým boli napríklad z výskumu pri stavbe golfového ihriska pri Rajci, kde objavili pohrebisko Lužickej kultúry. Keď aj reštaurátor nepracuje na aktuálnych materiáloch, v zbierkovom fonde múzea má dostatok iných.
FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
O históriu sa treba starať
„Ľudia, ktorí sa starajú o minulosť, sa dobre pripravia na budúcnosť. Z histórie sa môžeme poučiť," hovorí s nadšením o význame svojej práce Michael. Pozitívnym príkladom je podľa neho mýtus Žofie Bosniakovej. V kaplnke na hrade Strečno bol pri jeho nástupe jeden obraz. Spolu so správkyňou hradu Katarínou Repáňovou ju zariadili a dnes má pre turistov aj oddychovú funkciu. Otvorili kryptu a ako spomienku na Žofiu tam umiestnili jej maketu. Tvár a ruky vytvoril podľa vzoru skutočnej múmie Daskalakis.
Michael Daskalakis
Pôsobí ako reštaurátor keramiky Považského múzea Žilina. Reštauruje keramiku, porcelán a sklo; špecializuje sa na dobu bronzovú, železnú, slovanské národy a stredovek. Rekonštruuje archeologické nálezy, prípadne priamo spolupracuje na archeologickom výskume. Vyrába kópie zbierkových predmetov. Má 54 rokov. Narodil sa v Nemecku, pôvodne pracoval ako umelec s keramikou. K archeológii sa dostal ako 14-ročný, keď brigádoval na vykopávkach. V Nemecku pôsobil tiež v múzeu. V Žiline býva 10 rokov, prišiel sem za ženou a ako hovorí, už by svoje pôsobisko nemenil.
(lk)
