Žilinčan Peter Sagan je v dvadsiatich rokoch v cyklistike tam, kde sa mnohí túžia dostať celý život. V tíme Liquigas dostal šancu jazdiť medzi najlepšími a chopil sa jej parádne.
Ako sa vám zatiaľ páči v tíme Liquigas?
- Som spokojný. Všetko je profesionálne, klape to, výborný je prístup k pretekárom a dobrá je aj partia v tíme.
Aká je vaša pozícia v tomto špičkovom talianskom tíme?
- Na prvé preteky Tour Down Under do Austrálie som išiel v pozícii pomáhať tímu. Som rád, že sa mi to podarilo zajazdiť. Do poslednej etapy som už išiel ako líder a nebyť pádu, bolo by to oveľa lepšie. Som však veľmi mladý, aby som sa stal lídrom, takže na to si budem musieť ešte počkať.
Ste v Liquigase najmladším pretekárom, alebo je ešte niekto mladší?
- Mám pocit, že ja som asi najmladší jazdec v celom Pro Toure.
Svojimi výkonmi v predchádzajúcich sezónach ste si vybojovali možnosť pretekať na Pro Tour podujatiach. Splnil sa vám sen? Aké sú tie ďalšie?
- Áno, jeden sen sa mi splnil, že môžem pretekať už teraz v takom mladom veku medzi profesionálmi. Ďalší zatiaľ nemám, ale budem sa pokúšať jazdiť čo najlepšie.
V čom sa líšia Pro Tour preteky od ostatných?
- Jednoznačne v rýchlosti. Je veľkým skokom prejsť od juniorov k mužom a nehovoriac o tom, keď urobíte ďalší skok a prestúpite do Pro Touru. Každý jazdec je profesionálom a má už niečo za sebou. Aj keď môžem byť možno lepší od niekoho z nich, tak ma prevalcuje skúsenosťami. Tie ešte budem musieť získať.
Napriek mladému veku ste pretekali ako skúsený harcovník. Aké boli úniky s najlepšími? Nemali ste strach, že neudržíte tempo?
- Vravel som si, že to s nimi skúsim a buď mi to vyjde, alebo nie. Tento rok nemám čo stratiť, takže aj keby ma utrhli, tak by sa nič nestalo.
Dali sa so špičkovými pretekármi aj prehodiť nejaké vety, alebo si každý ide svoje a nestará sa o druhých?
- Ja som bol s nimi práve v tých najťažších únikoch. Tam sa už toho veľa nenarozpráva, keď človek nevládze s dychom. Ale po jednej etape som sa porozprával trochu s Hincapim.
V jednej z etáp ste utrpeli aj zranenie. Čo sa stalo a ako sa to hojí?
- To je ďalší rozdiel medzi týmto a uplynulým rokom. Keď sme šli do šprintu v druhej etape, tak tam bola veľká tlačenica a každý chcel vyhrať. Stáva sa však, že to v takýchto okamihoch niekto aj schytá, že spadne. Tentokrát som to bol ja. Rany už sú v pohode zahojené, aj štichy mám vybraté, len jazvy mi zostali.
Prezývka Rambo, ktorú vám dali spolujazdci v tíme po páde, sa ujala, alebo už máte inú?
- Nie, to bola len taká sranda od kolegu. Nikto ma už tak nevolá, nemám žiadnu prezývku.
Na austrálskych cestách. Svoju premiéru v Pro Tour zvládol mladý Žilinčan skvele. FOTO: OPTIMUS AGENCY
Začali sa po dobrých výsledkoch o vás viac zaujímať aj súperi, alebo to vnímajú tak, že ste ešte iba raz zajazdili dobre a keď to zopakujete, potom sa prihovoria viac?
- Neviem, podľa mňa starí skúsení pretekári nemajú radi, keď príde niekto nový a navyše mladý a chce sa ukázať. Uvidíme časom, ako to bude.
Aké hodnotenie vám vystavili v tíme? Boli aj nejaké bonusy za dobrú prácu na pretekoch?
- Hodnotenie bolo dobré, pochválili ma a sú radi. Bonusy sa za štvrté a piate miesto nedávajú.
Aké majú s vami plány v Liqui-gase? Viete presne, ktoré preteky pôjdete, alebo sa to ešte môže meniť?
- Dopredu na mesiac to neviem. Začiatkom februára som šiel preteky Costa degli Etruschi v Taliansku a 20. februára idem opäť v Taliansku. Potom ideme do Belgicka.
Ste všestranným cyklistom, nedávno ste jazdili horskú cyklistiku, na ceste si viete poradiť v šprintoch aj v kopcoch. Je niečo, čo vám nesedí, v čom sa musíte zlepšovať?
- Musím zlepšiť časovku! Keďže sa teraz venujem len ceste, tak je to dosť potrebné a budem sa pokúšať v nej zlepšiť.
Ako sa vám žije v Taliansku? Je to ťažké v mladom veku byť tak ďaleko od domova? Kde a s kým bývate?
- Zvykol som si a zatiaľ mi nič nechýba. Keď príde kríza a túžba po domove, nemám to tak ďaleko. Mám internet a mobil, tak sa to dá vydržať. Bývam v mestečku San Dona di Piave ešte s jedným Poliakom.
Akou rečou sa v tíme dohovárate?
- Dohovárame sa po taliansky, takže sa pomaličky učím. Zatiaľ iba z knihy pre samoukov.
Čo kuchyňa? Varíte si sám, alebo ako riešite stravovanie?
- Kuchyňa je v pohode. Varím si sám pre seba a zatiaľ som sa neotrávil.
Je niečo, v čom sa musíte obmedzovať?
- Stravujem sa asi ako každý športovec, nič mastné. V Taliansku väčšinou cestoviny a ľahké jedlá, takže so stravou tu nemám problém.
Ako trávite voľný čas? Máte vôbec nejaký?
- Zatiaľ som toho času veľa nemal, ale ak sa sem-tam nájde, tak si zájdem na kávu do mesta alebo spoznávam mesto, kde teraz žijem.
Kde vlastne sídli Liquigas, v ktorom meste?
- Liquigas sídli v mestečku Sesto al Reghena. Je to mám asi 60 kilometrov odtiaľ, kde bývam.
V Taliansku je cyklistika určite populárnejšia ako u nás. Už ste poskytovali aj rozhovory pre miestne médiá?
- Po úspechu v Austrálii som už absolvoval dva rozhovory pre talianske médiá, ale zatiaľ nie som žiada hviezda.
Spoznávajú vás fanúšikovia, alebo to nie je také extrémne, ako napríklad vo futbale?
- V Taliansku ma zatiaľ nikto nepozná.
Kedy prídete najbližšie na Slovensko?
- Joj, to keby som sám vedel, bol by som rád. Tak skoro asi nie.
S čím by ste boli na konci roka spokojný?
- To vám odpoviem až na konci roka, či som bol spokojný, alebo nie. Úvod mi vyšiel, takže zatiaľ som spokojný na sto percent!
