BYTČA. Vysoké štátne vyznamenanie Poľskej republiky – Strieborný kríž zásluh, si v utorok na poľskom veľvyslanectve prevzal Slovák s poľskými koreňmi, žijúci v Žiline a pracujúci v Bytči - Waldemar Oszczeda. Udelil mu ho prezident Lech Kaczyński a odovzdal veľvyslanec Andrzej Krawcyk. Oszczeda je autorom niekoľkých kníh, ktoré v Poľsku propagujú Slovákov.
Za čo vám prezident udelil toto ocenenie?
Návrh podalo občianske združenie Polonus zo Žiliny. Priznám sa, že presne neviem, čím ho odôvodnili. Predpokladám, že rád mi udelili za významný prínos v medzinárodnej spolupráci. Šestnásť rokov sa venujem propagácii Slovenska v Poľsku a zbližovaniu oboch národov. Vyhľadávam zaujímavosti o Slovensku a odovzdávam ich Poliakom formou článkov a kníh. Okrem toho sa už 12 rokov angažujem v rozvoji vzťahov medzi Bytčou a mojím rodným mestom Opocznom.
Aké knihy ste vydali?
Od roku 1996 mi vyšli štyri knihy v Poľsku. Keďže som menšinový autor, píšem v poľskom jazyku. Prvá kniha bola výber slovenských rozprávok a povestí. Neskôr som vydal knihu o zaujímavých zákutiach Slovenska. Nasledovali Slovenské impresie a potom Zvesti zo Slovenska. Minulý rok som po druhýkrát vydal moju prvotinu, ale na Slovensku a v slovenskom jazyku. Kniha sa volá Na druhej strane Tatier. Okrem toho som vydal viac ako 200 článkov v rôznych novinách v Poľsku aj na Slovensku.
Propagujete len Slovensko v Poľsku, alebo ako rodený Poliak aj opačne?
Mám rád obe krajiny. Aj Poľsko, kde som sa narodil, a tiež Slovensko, ktoré som si zvolil za svoju druhú vlasť. Slovensko si zaslúži propagáciu v zahraničí. Stále je o ňom málo informácií. Pritom je to veľmi krásna krajina, žijú tu zaujímaví ľudia. O Poľsku je na Slovensku oveľa viac informácií, ako naopak. Súvisí to najmä s veľkosťou krajiny. Preto považujem za dôležité propagovať hlavne Slovensko.
Ako ste sa dostali na Slovensko?
Ten príbeh je veľmi jednoduchý. Pricestoval som koncom 70-tych rokov do Žiliny, kde som začal štúdium na vysokej škole. Bolo to v rámci medzinárodnej výmeny. Pôvodne som bol študentom univerzity vo Varšave. Prejavil som záujem o štúdium v zahraničí a netušil som, že sa dostanem do Žiliny. Počas štúdia som spoznal svoju nastávajúcu manželku, oženil som sa a žijem tu už viac ako 25 rokov.
Aká bola vaša pracovná kariéra?
Ukončil som stavebnú fakultu. Pracoval som asi 10 rokov v stavebných firmách. Chvíľu som pracoval aj v obchodnej spoločnosti a, žiaľ, o robotu som prišiel. Vtedy som sa zúčastnil výberového konania na zamestnanca mestského úradu v Bytči. Vyhovel som podmienkam a odvtedy tu pracujem ako vedúci oddelenia výstavby a životného prostredia.
Vytvorili ste si počas tých rokov vzťah k Bytči?
Za tie roky si človek mesto obľúbi. Bytča má neopakovateľnú atmosféru. Samotní obyvatelia to možno ani tak nevnímajú. Ale aj pod vplyvom návštev, ktoré sem prídu, môžem povedať, že je to výnimočné mesto. Veľmi rád sem chodí, napríklad, môj priateľ z Krakova. Hovorí, že mesto má neopakovateľnú atmosféru, výnimočný genius loci. Aj preto sa v súčasnosti snažím o získanie prostriedkov na vydanie knihy o Bytči. Vidím, ako sa mesto mení. Napríklad areál zámku či námestie. Som rád, že môžem byť súčasťou týchto zmien. Ľudia tu žijú naozaj v krásnom meste. Dá sa, samozrejme, ešte veľa vylepšiť, ale to záleží len od nich samotných.
Neuvažovali ste pôvodne aj o tom, že budete žiť v Poľsku?
Zvažovali sme to. V Poľsku však boli nestabilné pomery. Bolo to obdobie politických zmien. Vznikala Solidarita, hnutie potom potlačili. Boli to nestabilné pomery. My sme už mali dcéru a na Slovensku sme mali tiež lepšie materiálne podmienky. Manželka už mala byt. Okrem toho som už vyštudoval a nemal som problém so zamestnaním, poznal som jazyk a prostredie.
Aké máte plány do budúcnosti?
Okrem knihy o Bytči - Potulky údolím Váhu, plánujem vydať ešte jednu. Mala by sa volať Potulky po Slovensku.
