Obrovské vyznamenanie za hrdinstvo a statočnosť sa dostalo bytčianskemu rodákovi Vladimírovi Adamíkovi s manželkou a rádovej sestre Agáte zo Žiliny. Všetci počas holokaustu zachránili niekoľko nevinných ľudských životov. Od stredy ich mená pribudli k Spravodlivým medzi národmi v Jeruzaleme, na pamätníku Jad Vashem.
BRATISLAVA. Jolana a Vladimír Adamíkovci z Bytče a sestra Agáta z františkánskeho kláštora na Mariánskom námestí v Žiline in memoriam sú od stredy 27. januára Spravodlivými medzi národmi. Toto unikátne ocenenie každoročne udeľuje štát Izrael Nežidom, ktorí sa počas holokaustu zaslúžili o záchranu Židov. Spravodlivých Slovákov je už viac ako 500.
V stredu k nim pribudli ďalší štrnásti. Medzi nimi aj Adamíkovci a sestra Agáta. Príbehy obetavosti, odvahy, a predovšetkým ľudskosti, na slávnosti dojali.
Dojímavé stretnutie
Melánia Šarišská, dcéra Vladimíra Adamíka, prišla na slávnosť z Bardejova, kde žije. Miriam Rezková pricestovala z Izraela. Je to dcéra Hedy Karásovej, bytčianskej Židovky, ktorá v roku 1944 na takmer 5 mesiacov, spoločne s manželom a ešte nenarodeným dieťatkom, našla útočisko pred vraždiacim besnením fašistov v pivnici pod domom Jolany a Vladimíra Adamíkovcov. Vďaka nim všetci prežili a v Izraeli našli druhý domov.
Miriam a Melánia. Dcéry zachránených záchrancov. FOTO: MICHAL FILEK
Miriam sa narodila už tam, po slovensky však hovorí takmer perfektne. Od mamičky, ktorá stále žije, z rozprávania pozná celý príbeh. Asi pred poldruha rokom vyhľadala deti záchrancov svojich rodičov. Minulý týždeň bola pri tom, keď za rodičov prebrali ocenenie in memoriam.
Nemcom videla na nohy
„Mama bola vo štvrtom mesiaci, keď utekali pred Nemcami od domu k domu. Nikto ich nechcel ukryť. Vtedy zaklopali u Adamíkovcov v ich dome v Námestove a povedali: Alebo nás zastrelíte, alebo zachránite. Vraj sa Adamíkovci veľmi zľakli, ako mama vyzerala. Mala asi len 40 kíl. Tak ich zachránili," rozpráva Miriam Rezková spomienky, ktoré často počúvala od svojej mamy.
V podzemí vraj prežili takmer 5 mesiacov. V malej pivnici na zemiaky, na ktorej bola posteľ. Keď pod ňou odklopili poklop, videla Heda nohy Nemcov, ktorí sa rovnako ubytovali u Adamíkovcov. Bolo to vraj desivé. „Hore sedeli Nemci, rozprávali sa. Mama bola dole, nemohla nič povedať, nemohla ani zakašľať. Prežili tam takmer 5 mesiacov, v zime, dole im nosili len jedlo," opisuje dcéra Miriam.
Našťastie sa zachránili, utiekli do hôr. V nemocnici v Martine sa na meno Jolaninej sestry Hede narodil syn. Meno dostal po svojom záchrancovi - Vladimír. Miriam prišla na svet až v Izraeli. Mali šťastie. Celá rodina totiž zahynula v koncentračnom tábore v Birkenau. „Bol to zázrak. Čin Adamíkovcov svedčí o tom, že sú ešte dobrí ľudia na svete. Dúfam, že ocenenie je zadosťučinením aspoň pre ich deti. Keby sme im dali čokoľvek na svete, nebude to stačiť. Mama mala tri deti, má osem vnukov a 15 pravnukov. Nikto z nás by tu nebol, nebyť týchto skvelých ľudí," hovorí dojímavo Miriam.
Riskoval život, splatil dlh
Keď Karásovci zaklopali na ich dvere, mala Melánia asi štyri roky. Bola malá, ale na všeličo si pamätá. Na ten strach a ťažký život, keď sa s nimi delili o trošku jedla, ktoré mali za vojny k dispozícii. Aj na ubytovaných Nemcov a na zákaz pozerať sa dole, pod posteľ. „Otec bol veľmi dobrý človek. Vždy pomohol, keď mohol, a nikdy za to nič nechcel. Keď ma Miriam vyhľadala, pýtala sa, či viem, prečo ich moji rodičia zachránili. Povedala mi, že v prvej svetovej vojne zase ich rodina pomohla mojej. Keď išiel môj dedo do vojny, tak babka zostala s deťmi sama a oni jej pomohli finančne. Boli to bytčianski podnikatelia. Takto im otec splatil dlh starého otca," hovorí Jolana.
Vladimír a Jolana Adamíkovci však riskovali mnoho. S malou dcérkou a v dome s ubytovanými fašistami, napriek tomu neodmietli ukryť zúbožených a nezmyselne štvaných blížnych. Štvaných len preto, že sú Židia. Na to sa nemohol Vladimír pozerať.
H. Stašová, D. Galvánková a M. Šarišská. Príbuzní Adamíkovcov. FOTO: MICHAL FILEK
„Keby ich boli našli, celú našu rodinu by vystrieľali. Napriek tomu, že toľko riskoval, ani na chvíľu nezaváhal
a nikdy za to nič nechcel. Bolo to jeho presvedčenie. V tom je jeho veľkosť a skromnosť," povedala dojatá dcéra Melánia a dodala: „Bola som nesmierne dojatá a prekvapená, keď sa na nás Miriam nakontaktovala. Už som si myslela, že sa toho nedožijem."
Vladimír Adamík zomrel v roku 1961, keď mal len 54 rokov. Aj jeho netere Hana Stašová z Nitry a Danica Galvánková zo Žiliny si naňho spomínajú ako na skromného človeka so srdcom na pravom mieste. Takúto česť si, podľa nich, zaslúžil už pred tridsiatimi rokmi. Veľmi ľutujú, že sa toho nedožil.
Česť pre Bytču
Za Adamíkovcov ocenenie Spravodlivý medzi národmi prebrala ich dcéra Melánia Šarišská. V Bytči, odkiaľ pochádzal, ešte stále žije Vladimírova sestra. Na slávnosti sa zúčastnil aj prednosta mestského úradu Ľubor Guniš. „Veľmi si vážim, že som mohol v mene primátora zastupovať mesto Bytča, keď ocenenie dostali aj manželia Adamíkovci, pochádzajúci z Bytče. Verím, že sa Bytči podarí túto temnú stránku histórie reflektovať a aspoň trochu zmapovať, že aj mesto Bytča sa takto pripravilo o svojich spoluobyvateľov," povedal Guniš.
Sestra Agáta
Táto žilinská sestrička zachránila v jezuitskom kláštore pred fašistami 9 židovských detí. Medzi nimi aj Ariela Kleina, žijúceho v Izraeli. Stopy hrdinskej sestričky Agáty zmizli v komunistickom väzení. Podarilo sa ale vypátrať jej neter, tiež Agátu.
Sestra Agáta. Stratila sa v komunistických väzeniach. FOTO: IZRAELSKÉ VEĽVYSLANECTVO
V stredu prebrala ocenenie za sestričku Agátu. „Dlho sme hľadali jej potomkov. Nakoniec sme ju našli. Volá sa tiež Agáta a prevzala ocenenie. Sme radi, že sa môžeme týmto ľuďom zavďačiť," povedal Klein. Podľa neho je Slovensko jeden z prvých štátov, ktorý sa s holokaustom vyrovnáva. „Slováci sú na prvom mieste v tom, koľko zachránili Židov na počet obyvateľov. Zachránených bolo viac ako 500. Bohužiaľ, vyvraždených 90-tisíc slovenských Židov," uzavrel Ariel Klein.
Izraelské veľvyslanectvo na Slovensku si od svojho založenia pred tromi rokmi stanovilo ako jednu z hlavných priorít každoročné oficiálne uznanie tých odvážnych ľudí, ktorí neváhali zachrániť svojich židovských spoluobčanov počas temných dní druhej svetovej vojny. Slávnostná ceremónia „Spravodliví medzi národmi" sa už tradične symbolicky koná práve na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, aby sme si tak pripomenuli a nikdy nezabudli na hrôzu vojny.
Ďalších 14 mien bude navždy vytesaných na Múre cti v Záhrade spravodlivých v pamätníku Jad Vashem.
V krutých časoch, keď história skúšala základné ľudské hodnoty, práve oni neváhali postaviť sa za svojich židovských susedov. Ich záchranou riskovali svoj vlastný život, ako aj budúcnosť svojich rodín. V mene štátu Izrael a všetkých židovských občanov na celom svete by som rád vyjadril hlbokú úctu za odvahu a silné odhodlanie týchto ľudí.
