Snom žilinského maratónca Šaňa je umrieť pri behu

Žilinčan Alexander Simon je bežcom na dlhé trate. Zamiloval sa ale do tej maratónskej. Počas svojho života ju zabehol už 555-krát a vôbec nemieni prestať.

(Zdroj: MICHAL KOLÁRIK)

ŽILINA. Simon sa narodil v roku 1947 v Dunajskej Strede, kde prežil aj svoju mladosť. V roku 1965 zmaturoval a odišiel študovať železničnú dopravu na Vysokú školu dopravnú do Žiliny. Tu sa oženil a už odvtedy tu ostal. Rezortu železníc je verný od skončenia školy, čiže takmer 40 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Športoval odmalička

Predtým, ako sa začal naplno venovať iba maratónskemu behu, sa v mladosti aktívne zapájal do rôznych športov. Za gymnázium hral hádzanú, futbal, basketbal. Venoval sa atletike, ale na aktívne športovanie sa nechcel nikdy upísať nejakému klubu.

SkryťVypnúť reklamu

Na čas s aktívnym športovaním prestal, to keď študoval v Žiline. Pred tridsiatimi rokmi sa však začal venovať viac rekreačnému behu. Najskôr na niekoľko kilometrov. „Minimálne dvadsať minút by mal človek behať, aby to malo pre neho zmysel. Ja som teda nikdy neskončil po pár minútach alebo kilometroch, ale vždy som si postupne pridal viac, podľa toho, ako som sa cítil," opisuje svoje začiatky Šaňo, ako ho volajú známi.

Beh má veľa výhod

Rekreačný beh má, podľa Šaňa, viacero výhod. „Beh je na výbavu najjednoduchší. Nikoho k tomu nepotrebujete, stačia vám jedny bežecké topánky, nejaké športové oblečenie a môžete behať. Nik vás neobmedzuje, nemusíte sa viazať na haly, termíny, spoluhráčov. Behať môžete aj vo vyššom veku, kdežto v kolektívnych športoch vás vek limituje. Sú založené na reflexnej činnosti. Vo vyššom veku sa však už nedokáže človek prispôsobovať ostatným v rýchlosti, v pohyblivosti v reakciách a musí ustúpiť mladším," vyratúva Šaňo.

SkryťVypnúť reklamu

Šport je zdravý pre telo, ale pre človeka je dôležitý aj po psychickej stránke. Človek pri ňom už po niekoľkých minútach zabúda na problémy. „Pri behu je to najjednoduchšie. Po desiatich minútach behu vám endorfíny dodajú náladu a ste ako vymenení, prestávate myslieť na problémy. Ten, kto to neskúsil, si myslí, že si vymýšľam, ale je to tak," tvrdí maratónec.

Nepreceňuje sily a telo poslúcha

Alexander Simon vďačí za to, že sa môže venovať behu aj vo vyššom veku, dobrej pohyblivosti kĺbov. „Nemal som problémy s kĺbmi ani so šľachami. A nikdy som sa nesnažil zničiť," hovorí a pridáva niekoľko dobrých rád pre tých, ktorí chcú začať s behaním.

„Mnoho začínajúcich, ale aj skúsených bežcov, robí pri behu chyby. Dávajú si síce reálne ciele, ale metódy, ktorými sa chcú k nim prepracovať ,sú nesprávne. Napríklad, medzitýždňový nárast objemu prípravy by nemal byť väčší ako desať percent. Teda, ak doteraz niekto za týždeň odbehol päťdesiat kilometrov, ďalší týždeň by mal zabehnúť iba o päť kilometrov viac. Vyzerá to na prvý pohľad smiešne ale je to dôležité," hovorí Šaňo a vysvetľuje ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

„Ak sa niekto preťaží, v ďalšom priebehu sa mu to vráti a môže ho to zložiť na lopatky. Organizmus musí mať čas na regeneráciu a obnovu síl. Preto sa robia niekoľko fázové tréningy, aby sa mohol organizmus zregenerovať. Viacerí športovci však podceňujú regeneráciu a všetko sa hromadí ako v banke. Potom nastávajú problémy. Psychicky je človek silný, chce niečo dosiahnuť, ale organizmus cíti únavu. Klasický prípad obrany organizmu proti nadmernej záťaži je kŕč, no môže to dospieť až do štádia, kedy nastane smrť v dôsledku preťaženia," varuje tých, čo chcú hneď behať veľké objemy kilometrov ako skúsený bežec.

Šaňo počas tréningu v Bôrickom parku. FOTO: MICHAL KOLÁRIK

Začalo to v Košiciach

Alexander Simon je slovenským rekordérom v maratónskom behu. Doteraz ich zabehol 555. Na ten prvý sa pamätá celkom presne. „Najslávnejší maratón na Slovensku je košický Medzinárodný maratón mieru. Do roku 1980 bol iba pre registrovaných bežcov. O rok neskôr už mohol bežať každý, kto chcel. Podmienkou bolo zabehnúť čas pod štyri hodiny. Cítil som, že to môžem zvládnuť. Bol som vtedy v dobrej kondícii, chodieval som, napríklad, z Dunajskej Stredy na kúpalisko do Sklenných Teplíc, čo bolo 150 kilometrov. Ráno som sadol na bicykel, okúpal som sa a večer som šliapal do pedálov späť," hovorí o svojich záľubách.

Test nedopadol dobre

Pred prvým maratónom sa ešte s kamarátom otestovali na 25 kilometrovom Behu k srdcu SNP. „V cieli sme sa cítili nepríjemne a povedali sme si, že ak sa takto cítime po dvadsaťpäťke, tak to na žiadny maratón radšej nechoďme. O pár dní som to však rozchodil a v roku 1982 som odbehol svoj prvý maratón," spomína Šaňo.

Po jeho odbehnutí sa cítil hrozne. „Môj cieľ bol jasný, zabehnúť maratón v limite štyroch hodín. Podarilo sa mi to, ale ešte týždeň potom ma boleli nohy. Nemohol som, napríklad, chodiť dolu schodmi. Hore to ešte šlo, ale dolu to bola katastrofa. Postupne však bolesti odišli a začal som pravidelne behať. Za rok som nabehal 1 200 kilometrov a potom som sa opäť postavil na štart v Košiciach. A bolesti boli rovnako veľké, ako po prvom maratóne. Povedal som si, že je to zlé, keď som sa ani po tréningu neposunul k tomu, aby som necítil veľkú bolesť. To som však netušil, že maratón sa dá zabehnúť aj bez únavy," hovorí o svojich ťažkých začiatkoch Šaňo.

Beží tak, aby bežal znovu

Postupne si upravil stravu aj regeneráciu. Veľa vecí si naštudoval z odbornej literatúry a začal si prispôsobovať tréningový proces. „Teraz nebehám viac ako 15 kilometrov denne. Cez víkend vždy odbehnem maratón a to je celé. Nepreceňujem svoje sily, snažím sa bežať tak, aby telo spaľovalo aj tuky a nielen cukry, ktorých má iba obmedzené množstvo. Nejde mi o traťové rekordy. Bežím tak, aby som bežal aj o týždeň, ale či pobežím aj o ďalší, to nie je isté," hovorí o svojom spôsobe behu maratónu.

Postupne v maratónoch pridával. Už to nebol iba košický, ale aj kysucký, rajecký a ďalšie. Nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v okolitých krajinách. Nikdy však nie ďaleko. „Mamutie podujatia, kde beháva desať a viac tisíc bežcov, nie sú pre mňa. Som skôr zástancom menších podujatí, ktoré majú priateľskú, až takmer rodinnú atmosféru. Najďalej som bežal v Grécku, v slávnom Maratóne. Dostal som to ako darček od mojej rodiny k šesťdesiatke," hovorí Šaňo.

Rekordy prišli po zrážke autom

Po maratóne s poradovým číslom 115 však musel nútene pauzovať. „V roku 1996 som bežal Senický maratón. Zrazilo ma počas neho auto. Zrazu som sa v 49-tich rokoch ocitol myšlienkami v úplne inej rovine a namiesto otázok, ktoré smerovali k tomu, aký mám medzičas a ktorý v poradí budem, som sa začal pýtať, či žijem a či budem ešte chodiť," spomína maratónec. Z trieštivej zlomeniny holennej kosti pravej nohy sa dostával niekoľko mesiacov. Päť mesiacov nosil na nohe sadru. „Už vtedy, keď ma zrazilo auto, som bol presvedčený, že budem behať. Bol som vtedy pri plnom vedomí, hneď ako ma previezli do nemocnice, som si predstavoval, ako znovu behám," hovorí vytrvalec.

Zrazu som sa v 49-tich rokoch ocitol myšlienkami v úplne inej rovine a namiesto otázok, ktoré smerovali k tomu, aký mám
medzičas a ktorý v poradí budem,
som sa začal pýtať, či žijem a či budem ešte

chodiť.

Na maratónca nemá Alexander Simon postavu. Meria 172 centimetrov a kedysi vážil aj 90 kíl. Neprejedal sa, ale mal sedavé zamestnanie. V sedemdesiatom piatom sa u neho objavili problémy so žlčníkom, a tak zmenil životný štýl. Začal behať a problémy sa stratili, rovnako aj nadbytočné kilogramy. Kým ostatní sa na Vianoce prejedali, on si radšej šiel zabehať von. Operácii žlčníka sa však nevyhol. V roku 2002 mu ho vyoperovali.

K behaniu rekordov dostal až neskoršie. Najskôr chcel pokoriť hranicu 40 maratónov počas jedného roku. „V roku 2002 sa to vyvíjalo sľubne, ale po Kysuckom maratóne som musel na operáciu žlčníka a bolo po plánoch. Aj tak som však zabehol 30 maratónov. Povedal som si, že zabehnúť o desať viac nemôže byť problém a v roku 2003 som sa do rekordu pustil znovu. Zabehol som ich nakoniec 46," hovorí Šaňo Simon.

Rok 2007: 76 maratónov

Cestou z Berlínskeho team maratónu v roku 2004 padla medzi Šaňom Simonom a jeho kamarátmi debata o tom, že by stálo za pokus odbehnúť päť maratónov za päť dní. V bývalom Československu to nik predtým neurobil. Päťmaratón absolvoval Šaňo v Ostrave a po ňom začal meditovať o tom, že by sa možno dalo urobiť aj 50 maratónov za rok.

„Povedali sme si s kamarátmi, že po žilinskom super double (dva maratóny za deň) sa rozhodnem, ak sa na to bude cítiť fyzicky aj psychicky. Bolo z toho 54 zabehnutých maratónov za rok, spolu stovka za dva roky. Pomohli mi k tomu aj kamaráti. pretože sme sa dohodli, že každý maratón musím odbehnúť minimálne s ďalšími dvoma bežcami. Ku koncu roka som tŕpol nie fyzicky, ale psychicky. Nechcel som sa položiť, ale bál som sa, či všetko pôjde tak, ako má a stihnem zabehnúť rekord do konca roku," spomína Alexander Simon na pokorenie ďalšej hranice.

FOTO: MICHAL KOLÁRIK

Ani tento výkon však ešte nebol posledný. Rok 2007 bol pre Šaňa nielen rokom osláv jeho šesťdesiatych narodenín, ale aj rokom, v ktorom odbehol neuveriteľných 76 maratónov. Podarilo sa mu to aj vďaka tomu, že svoju „domácu maratónsku trať" v žilinskom parku na Bôriku, ktorú volajú Žilinský Hamburg, absolvoval 41-krát počas jedného roka. „V Hamburgu existuje presne vytýčená trať, ktorú keď niekto odbehne, absolvuje maratón. My sme si v parku rovnako vytýčili trať a beháme na nej," vysvetľuje Simon, ktorý svoj jubilejný päť-stý maratón zabehol v roku 2008 v Košiciach v rámci Medzinárodného maratónu mieru.

Prezident SZM

Svoj rekord z roku 2007 síce Šaňo Simon už neprekonal, ale aj tak je s počtom 554 odbehnutých maratónov jednoznačnou slovenskou jednotkou. Spolu s ostatnými maratónskymi bežcami založil pred desiatimi rokmi združenie Slovenskí zberači maratónov (SZM), kde je prezidentom. Každý, kto sa chce stať členom SZM, musí odbehnúť 50 a viac maratónov a dlhších behov. Zaujímavosťou je, že Alexander Simon nikdy nebežal
dlhšiu trať ako maratónsku, hoci ho kamaráti na to nahovárali. Na rok spotrebuje tri páry bežeckých topánok, iné k svojmu koníčku ani veľmi nepotrebuje.

Simonov životný sen je umrieť pri behu. „Nikdy som sa v živote ničoho nebál, ale bolo by to prirodzené. Nemám totiž zdravotné problémy, netrápi ma cholesterol ani nič podobné. Chodievam na zdravotné prehliadky a záťažové testy a všetko zvládam bez problémov," hovorí 62-ročný muž, ktorého manželka sa ho nepýta, čo bude robiť v sobotu, ale kde bude bežať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 234
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 5 587
  3. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 862
  4. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 4 508
  5. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 4 123
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 499
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 674
  8. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 504
  1. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  2. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  3. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  4. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  5. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  6. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  7. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  8. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 720
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 765
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 424
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 863
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 674
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 869
  7. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 7 072
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 6 325
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Vlak STADLER KISS Železničnej spoločnosti Slovensko

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa najväčšiu modernizáciu vlakov za posledné desaťročia. Do svojho vozidlového parku v najbližších rokoch investuje viac ako miliardu eur.


Ilustračné foto.

Vybrali sme ideálnu jedenástku 21. kola regionálnych a oblastných súťaží.


Podpis zmluvy

Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.


Nezvestný je od nedele.


  1. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  2. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  3. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  4. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  5. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  6. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  7. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  8. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 720
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 765
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 424
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 863
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 674
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 869
  7. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 7 072
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 6 325
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu