Vydala zbierku básní. Sama

ŽILINA. Od malička mala sklony k písaniu. Ale úplne ju to „chytilo" až na strednej škole. Talentovaná a mladá spisovateľka Andrea Berzáková navštevovala aj literárny klub v Žiline, kde svoju poéziu prezentovala
a postupne zlepšovala.

Písanie večer

Popri svojej práci a štúdiu na vysokej škole si vždy nájde čas na písanie. „Po večeroch sa väčšinou odreagujem písaním," hovorí a pokračuje: „Najradšej totiž píšem večer, keď je tma alebo keď prší."

Každá jej báseň je iná. Najčastejšími témami sú láska, sklamanie, život človeka. „Inšpirujú ma vlastné skúsenosti, to čo prežijem, ale aj to, čo prežije niekto blízky."

Hoci poéziu píše, sama ju nečíta. Zaujímajú ju skôr prozaické diela, úvahy či filozofie o živote človeka. „Knihy ma vedia inšpirovať. Zaujme ma nejaká myšlienka a napadne mi pri nej báseň," priznáva. Pokiaľ ide o romány, či poviedky, ako nám prezradila, skúšala ich písať: „Ale som asi netrpezlivá, nevydržím pokračovať. Skôr dokážem svoj pocit, či myšlienku vyjadriť cez krátku báseň." Najťažšie na celej práci písania je vytvoriť názov básne. „Najskôr napíšem báseň a potom vymýšľam názov. Niekedy mi napadne aj desať možných názvov. Stáva sa mi dokonca, že keď už deň - dva nemôžem nič vymyslieť, potom sa mi o tom sníva aj v noci."

Šesťdesiattri úlomkov

Knižku Mozaika duše človeka si vydala sama. Vzniklo to z popudu mať svoje básne pokope a tiež z nabádania jej priateľov a známych, ktorí ju v písaní povzbudzujú a podporujú. Keďže vydavateľstvá sa veľmi nehrnú do vydania kníh neznámych autorov, rozhodla sa tak urobiť sama. „Cez internet som si našla vhodné vydavateľstvo, ktoré mi knihu vydalo. Len ešte nemá priradený ISBN kód a tak sa nedá predávať v obchodoch. Samozrejme, spolupracujem s vydavateľstvom ďalej," vraví Andrea.

Kniha obsahuje 63 básní. „Básne som vyberala podľa toho, ktoré sa mi páčili a hodili sa do knižky. Pár známych knižku už čítalo a niektorí ju aj majú. Reakcie boli rôzne. Každému sa páčilo niečo iné."

Nik nie je na svete sám

Názov zbierky Mozaika duše človeka má svoje opodstatnenie. „Človek ako taký prežíva život, prežíva „chvíľky" zvláštne a zaujímavé, čím vzniká mozaika, ktorú si človek poskladá. A duša vypovedá o človeku, o všetkom," vysvetľuje Andrea ochotne. Zároveň i jedna z básní sa volá rovnako.
Celkovo sa svojimi básňami snaží povedať, že človek sa netrápi na svete sám. „Aj niekto iný prežíva podobné veci."

Svoje diela po napísaní už málokedy mení. „Myslím si, že je to zbytočné. Vtedy som mala taký pocit, tak som ho dala na papier. Samozrejme, žiadnu báseň nenapíšem na prvýkrát. Vrátim sa k nej a prepíšem slovíčko alebo ho zamením za iné."

Andrea píše modernú poéziu. Sama tvrdí, že je vhodná pre vekové kategórie od dvadsať rokov do päťdesiat. „Skôr môže byť blízka ľuďom v mne podobnom veku od dvadsať rokov vyššie. Pravdaže, niekedy aj 40-ročný človek môže byť dušou dvadsiatnik."

Nepochybne má Andrea talent. A jej vízie do budúcnosti? „Uvidím ako mi dopadne táto zbierka. Len potom budem vedieť, či by som spravila ďalšiu."