ŽILINA. Väčšina profesionálnych futbalistov na Slovensku sníva o tom, že si raz zahrá v niektorej z kvalitných líg v západnej Európe. Sníva o nej aj Dušan Kuciak, bývalá opora MŠK Žilina.
Do sveta cez Rumunsko V živote však nie je všetko ideálne a k vysnívanému cieľu je niekedy dlhá cesta. Dušan skúsil svoje šťastie v rumunskej lige a sám priznáva, že najskôr mal z toho strach.
„Do Rumunska som šiel s obrovskými obavami. Nevedel som, čo ma tam čaká. Z Rumunska som poznal iba veľké kluby, o mojom som nevedel nič, lebo funguje iba piatu sezónu. Po príchode a prvých zoznámeniach sa s ľuďmi som sa však zžil s prostredím a teraz už to vnímam všetko bez problémov. Sú však situácie, ktoré človeka neznalého pomerov prekvapia. Do cesty vám kdekoľvek pokojne vbehne, alebo na nej leží krava, raritou nie sú ani v mestách konské povozy. Je to také rumunské špecifikum," hovorí Dušan Kuciak o svojich prvých skúsenostiach s rumunskou realitou.
Sám v byte
Vo Vaslui obýva sám dvojizbový byt. Spočiatku býval na hoteli, kým si našiel byt. „Tento je už tretí, ktorý mám. Trochu to trvalo, kým som si objavil taký, ktorý mi vyhovuje, ale keď človek uberie z nárokov, tak je spokojný," priznáva bývalá brankárska opora MŠK Žilina.
Jeho rumunský domov, mesto Vaslui, by prirovnal veľkosťou asi k Považskej Bystrici. „Tvorí ho centrum a jeho okolie sa skladá z dedín. Nie je tam možnosť nejakého veľkého kultúrneho vyžitia. Je tam iba futbal, ktorý je v centre pozornosti, a to je všetko. Vaslui leží v najchudobnejšej oblasti Rumunska pri hraniciach s Moldavskom a je to aj poznať na ľuďoch a meste. Žiadne problémy tam však nie sú. Hodinu cesty autom na sever je mesto Iasi, ktoré je naopak živé, moderné a nájdete v ňom všetko," opisuje rumunský svet Kuco, ako znie jeho prezývka.
Rumunsky sa učil sám
S ľuďmi Dušan v Rumunsku problémy nemá. „Rumuni sú aj dobrí, aj zlí, tak ako všade na svete. Sú takí, ktorých mám rád, sme priatelia a dokážu mi pomôcť so všetkým, ale sú tam aj ľudia, ktorých iba rešpektujem, pretože som v cudzej krajine," povedal Dušan.
Pomohlo mu, že sa rýchlo naučil jazyk. Zvládol to však bez učiteľa. „Kým som nevedel po rumunsky, s nikým som sa príliš nerozprával. V klube mal byť tréner brankárov, ktorý pôsobil v Česku a mal mi pomáhať s rečou aj ďalšími vecami. Lenže po mojom príchode ho vyhodili a ja som sa musel učiť jazyk a všetko si preskákať sám. Teraz už nemám problém porozprávať sa aj s fanúšikmi," pochvaľuje si mladý gólman.
Za životom do Iasi
Rumunsko je síce v Európskej únii, ale podľa Dušana to vôbec v krajine nebadať. „V porovnaní so Slovenskom je cítiť, že im chýba mnoho vo všetkých oblastiach života. Myslel som si, že keď krajina vstupuje do Európskej únie, musí spĺňať určité kritériá. Rumunsko však, podľa mňa, nespĺňa ani polovicu z toho. Keď prijímali do únie nás, brali našu krajinu oveľa prísnejšie. Vidieť, že Rumunsko zaostáva nielen v kvalite ciest, ale vidno to aj na mestách, ako vyzerajú. Cítim sa tam, ako na Slovensku v prvých rokoch po páde totality. Ľudia sa boja rozprávať, veria autoritám, málokto vám povie, čo si myslí. Nechcú vám povedať, čo majú na srdci, len aby z toho nemali niekde zle. Cítiť to aj vo futbale, kde sa často iné myslí a iné hovorí," priznal.
Na potulky po krajine nemá čas. Jednak je z Vaslui všade ďaleko, druhou vecou, ktorá mu v tom bráni, je nedostatok času. „Ak máme voľný deň, snažím sa z toho spraviť dva dni voľna a idem na Slovensko. Rumuni nepoznajú vo futbale oddychový deň, trénuje sa stále, aj druhý deň po zápase. Voľno je iba počas reprezentačných prestávok. Vo voľnom čase sme so spoluhráčom, Slovákom Pavlom Farkašom, skoro stále spolu. Chodievame pravidelne do Iasi na obedy a do kaviarne, čo nám niekedy zaberie aj pol dňa. Keď trénujeme na večerné zápasy, tak chodievame hrať biliard, alebo snooker. Posledné mesiace to bola naša hlavná náplň vo voľnom čase," prezradil Kuco, ktorému najviac v Rumunsku chýbajú mamine bryndzové halušky.
Cez Vianoce sa Dušan snažil vypustiť futbal z hlavy. „Môj futbalový rok bol dosť náročný, takže som sa chcel odreagovať. Čas strávený na Slovensku som využil na stretnutie s rodinou, na spoločné chvíle s priateľkou Luckou a postretával som sa s kamarátmi."
Novoročné predsavzatia si nedával. „Mojím cieľom je správať sa k ľuďom tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne," zakončil Dušan.
