ŽILINA. Thomas Ford niekoľko rokov pracoval na vedúcej pozícii v jednej konštrukčnej spoločnosti v rodnom meste Northampton, nachádzajúcom sa v Anglicku. Jeho náplňou práce bolo vypracovanie projektu na stavbu, finančný odhad a po víťaznom tendri dozor nad prebiehajúcou stavbou. Stretol však krásnu Slovenku a jeho život sa zmenil. Opustil rodný kraj a presťahoval sa za svojou láskou na Slovensko, do Žiliny. Má tridsať rokov a teraz učí v jazykovej škole angličtinu.
Slovenský jazyk zatiaľ nevie. „Poznám čísla, dni v týždni a ovládam niektoré slová. Nerobí mi problém zaplatiť si účet, alebo kúpiť lístok na autobus, ale pokiaľ sa ma ľudia začnú pýtať na veci okolo toho, už im nerozumiem. Hovoria veľmi rýchlo," vraví rodnou angličtinou. Veľmi zrozumiteľne.
Slovákov považuje za priateľských. Ako nám prezradil, vo všeobecnosti sa mu snažia pomôcť. „Mám dobrú skúsenosť napríklad s kúpou mobilného telefónu. Keď som si ho šiel kúpiť a zistili, že som cudzinec, snažili sa mi pomôcť." Pravdaže stáva sa mu aj to, že predavači naňho občas zvláštne pozerajú a nevedia čo majú robiť, ako mu pomôcť, keďže mu nerozumejú.
Žilina vs. Northampton
Mesto sa mu veľmi páči. Najmä to, že je obklopené pohoriami. A v podstate mu pripomína Northampton. „Páči sa mi aj veľkosť mesta. Je tu množstvo kaviarní, reštaurácií, obchodov a je tu utvorená istá komunita ľudí, ktorí spolu fungujú, držia. Na rozdiel od Bratislavy, ktorá je veľmi veľká a súdržnosť medzi ľuďmi tam neexistuje," hovorí.
Po tom ako sa tu usadí a dokončí nejaké veci v Anglicku plánuje spoznať krajinu, v ktorej sa rozhodol žiť. „Možno si neskôr kúpim auto, a budem spoznávať krajinu, pôjdem si do Tatier zalyžovať a podobne," plánuje.
Žilinčania sú podľa jeho slov vo všeobecnosti veľmi priateľskí, a dievčatá milé. „V podstate mám len pozitívne skúsenosti a už z domu som zvyknutý na Slovenky, lebo aj u nás máme komunitu Slovákov a Poliakov.."
Slovenčinu sa učí aj cez futbal
Tiež priznáva, že sa najskôr chce naučiť náš jazyk. „Študujem slovenčinu, mám knihy a CD-čká, ktoré stále dookola počúvam. Slovenčina je veľmi zložitá, hoci som sa už učil kedysi po španielsky, je to však úplne niečo iné." Pri učení mu pomáha hlavne sledovanie televízie.
„Najmä futbalové zápasy, či už v slovenčine alebo češtine," hovorí, lebo futbal je jeho obľúbený šport. Rovnako má rád kriket, ten žiaľ v našich končinách nemá veľmi možnosť vidieť. Čo by však videl rád je futbalový zápas MŠK Žilina. „Počul som o žilinskom futbalovom klube už aj v Anglicku, priatelia a známy mi povedali, že sú dosť dobrí. Rád by sa šiel pozrieť na zápas, hoci moja priateľka futbalu veľmi nefandí. Tak uvidíme."
Ako nám prezradil, potrebuje ešte pár mesiacov, aby sa v používaní jazyka cítil istejší, sebavedomejší, a preto sa stále pozerá do kníh a študuje. S učením mu rada pomáha aj jeho priateľka. Jediné, v čom mu pomôcť nechce, sú vulgarizmy. S tým mu však pomáha iný priateľ, ktorého nechal v Anglicku.
„Poslal som mu zoznam nadávok, ktoré chcem preložiť. Každým dňom očakávam, že mi ich pošle. Aj keď podľa mňa nadávky nie sú veľmi dôležité. Hoci uľahčujú komunikáciu medzi ľuďmi," vraví Thomas s úprimným úsmevom a tajomne dodáva: „Nemusím ich používať, ale je dobré ich vedieť."
Langoše by boli dobrý biznis
Thomas už vyskúšal aj naše slovenské tradičné jedlá. Napríklad na Vianoce jedol kapra. „Bolo to zvláštne," vyjadruje sa k tomu: „ Ale chutilo mi." Veľmi mu chutí napríklad aj bryndza. „V podstate slovenská kuchyňa je podobná tej starej typickej anglickej kuchyni, takže v jedle nevidím až taký veľký rozdiel. A najviac mi chutí cesnaková polievka podávaná v chlebe. Je to síce jednoduché jedlo, ale úžasné!"
Tiež má veľmi rád langoše, pričom dané slovo vie veľmi dobre vysloviť. „Myslím si, že v Anglicku by bolo toto jedlo veľmi populárne, hlavne v reštauráciách a puboch," vraví a usmieva sa: „A ak sa náhodou niekedy vrátim do Anglicka, tak si otvorím prevádzku, kde budem robiť langoše, ktoré budem predávať v baroch a kluboch. Hlavne v piatkové a sobotňajšie večery. Určite by sa to uživilo."
Keďže už je nejaký čas na Slovensku, určite sa dostal aj k slovenskému pálenému. Slivovici. „Áno, vyskúšal som ju, na stretnutí s priateľkou a jej kamarátkou som si dal dva poháriky. Ale aby som to povedal tak diplomaticky, nie je to zrovna to, čo by som mal rád. Slivovica je veľmi silná. Ja v podstate tvrdý alkohol ani veľmi nepijem. Keď už, tak si sem-tam dám gin. Ale chutí mi medovina a vianočný punč. Vyskúšal som ich na vianočných trhoch."
Učiť ho baví
V jazykovej škole robí lektora. Práca ho baví, hoci sám potvrdzuje, že ide o značný rozdiel oproti tomu, čo robil doma. „Slováci na rozdiel od Angličanov sa zaujímajú a chcú sa učiť, veľa im dáva, že majú zahraničného učiteľa, sú snaživejší," pochvaľuje si slovenských študentov, ktorých tvorí ako mladá tak i staršia generácia.
Základom každého učenia sa cudzieho jazyka je podľa neho spísanie si zoznamu. „Každý kto sa chce začať učiť nejaký jazyk, by si mal v prvom rade napísať zoznam slov, ktoré majú rovnaký význam v oboch jazykoch ako napr. alkohol. A keď si urobí človek zoznam, zistí, že pozná niekoľko aj sto slov. Učenie mu potom pôjde ľahšie."
Do práce chodieva peši, pretože býva neďaleko. Vyskúšal už aj hromadnú dopravu. „Som spokojný so službami, autobusy sú čisté. No čo sa mi páči viac sú vlaky. Vždy prídu načas, kdežto v Anglicku si každý hľadá výhovorku prečo načas neprísť a tak som bol milo prekvapený, že u vás to funguje - či už autobus alebo vlak prídu vždy načas."
Budúcnosť vidí v Žiline
Thomas by chcel v Žiline ostať. Vie si tu predstaviť svoju budúcnosť. „Je tu podľa mňa vhodné prostredie na výchovu detí."
Pravdaže chýba mu rodina, priatelia, známi, ktorých zanechal v rodnom Anglicku. „Keďže žijeme v modernej dobe, využívam vymoženosti ako telefón, skype cez internet, a podobne, takže som s rodičmi i priateľmi v kontakte tri - štyrikrát do týždňa."
