SÚĽOV. Pracovitý strojár a otec rodiny, zároveň aj nadšený amatérsky vojenský historik a zberateľ so súkromným múzeum. V rodičovskej chalupe v Súľove má fragmenty zostrelených lietadiel, vlastnoručne vyrobené diorámy lietadiel a modely bojových strojov, fotografie, zbierku kníh a časopisov a ďalšie exponáty. Všetko prehľadne usporiadané, označené a odborne popísané.
„Nachádzajú sa tu trosky amerického bombardéru B - 17 G - 60 BO, s volacím znakom Old lady (v preklade Stará dáma, pozn. redakcie). Stroj štartoval 27. augusta 1944 z americkej základne Amendola v Taliansku na cieľ- rafinériu syntetických palív Blechhammer v Sliezsku. Krátko po zhodení bômb bol zasiahnutý protilietadlovou batériou. Stroj dopadol do lesa v pohorí Javorníky blízko vrchu Ustrigel, v lokalite miestnymi nazývanej Bariny v katastri obce Štiavnik," opisuje so zanietením Milan Zubáň.
Tony vzácneho materiálu
Dva dni po havárii sa začalo Slovenské národné povstanie a hory Javorníkov začali byť pre Nemcov horúce. Vojaci stihli odviezť hlavne motory a časti interiéru. Aj po viac ako 60 rokoch sa na mieste dopadu stále objavujú kusy konštrukcie, plechov. Zliatiny ako dural a antikor boli v tom čase na slovenských dedinách vzácnosťou. „Obyvatelia Štiavnika a Papradna postupne tento stroj recyklovali. Z nezhorených pneumatík vyrábali podrážky na topánky, kovy využili v kováčskych dielňach. Z kusov tlakových nádob napájali ovce a plechy slúžili na plašenie lesnej zvery na poliach alebo na zastrešenie šopy," hovorí Zubáň.
Najvýznamnejším nálezom, ktorý má, je vrtuľový list. Zahnutý zostal do tvaru písmena S, čo znamená, že motor pri náraze na zem ešte pracoval. Stále je vidieť, že vrtuľa bola charakteristickej čiernej farby so žltým koncom. V strede listu je stopa po zásahu od nemeckého šrapnelu. List mu darovala rodina Bernátová zo Štiavnika.
Stroje B - 17 boli nazývané aj lietajúce pevnosti. Niesli totiž na svoju ochranu pred stíhačmi 10 - 12 guľometov. Práve hlaveň jedného z nich, kalibru 12,7 mm, dlhú 914 mm, má Zubáň tiež vo svojej zbierke. Daroval mu ju pán Balážik zo štiavnickej samoty U Drblíka.
Vedomosti čerpá zberateľ z odbornej literatúry a porovnáva ich so svojimi poznatkami. Vďaka tomu sa dostal na miesta zrútenia strojov, rozprával som sa s ľuďmi, ktorí si túto udalosť pamätajú a tak sa dostal aj ku troskám a konkrétnym veciam. Pri jeho rozprávaní o posádke sa zastavuje dych.
Strelca zachránili odvážni Štiavničania
„V Starej dáme bolo 11 členov posádky. Po zásahu strácala výšku, motory prestali fungovať a začali horieť. Posádka s kapitánom Charlesom Wilsonom postupne vyskočila na moravskej strane. V lietadle ale zostali dvaja muži. Zo stiesneného priestoru spodnej streleckej veže sa dostal von ako posledný strelec Silas M. Crase. Von mu pomohol fotograf Wesley E. Raubolt. Vyskočili už na území Slovenska. Crase sa po putovaní v horách dostal na samotu nad Štiavnikom a prvý kontakt s ním mala Anna Možuchová. Letec mal šťastie. Najbližší sused, Pavol Rezák, sa vrátil z prác v USA a vedel po anglicky. Rezák, hoci mal ženu a päť detí, Američana skrýval, hoci vedel, že Nemci samoty prehľadávajú. A veru, Silas častokrát unikol v poslednej chvíli, buď do lesa, alebo sa schoval v sene. Po tom, čo sa začali nemecké represálie a vypálili obec Magále, ukrývali Rezákovci Craseho vo vykopanej zemnianke kúsok od chalupy. Prežil tam od septembra až do jari a dostal sa na americké veľvyslanectvo v Prahe v júli 1945. Svojho času bol najdlhšie skrývaným Američanom na jednom mieste na Slovensku," hovorí Zubáň.
Ďakuje a chce pokračovať
Na Slovensku spadlo počas vojny minimálne 45 amerických bojových lietadiel a zomrelo 106 členov ich posádok, Ďalší boli ranení. Zasiahnuté stroje havarovali napríklad v Trenčianskych Tepliciach, Novej Bošáci, Dolnom Lieskove, či v Mojši pri Žiline. Tieto miesta Zubáň navštívil, na pamiatku má veľa fotografií. Vie, že na humnách, v stodolách a pivniciach sú stále veci, ktoré by jeho múzeum rozšírili a prispeli tak ku dobrej veci. So svojimi poznatkami sa totiž rád podelí a nájdené veci ukáže každému záujemcovi. „Ďakujem všetkým, ktorí mi do zbierky prispeli. Tí, ktorí by niečo mali, sa môžu pokojne ozvať," hovorí Zubáň.
Svoju zbierku chce ďalej zveľaďovať. Na jar, keď to počasie dovolí, sa opäť vrhne na prácu v teréne.
