ŽILINA. Na rozhovor sme si pozvali herečku žilinského divadla Réku Derzsi, s ktorou sme sa porozprávali o práci i o súkromí.
Zahrali ste si jednu z hlavných úloh vo filme Líštičky, ktorý v súčasnosti ide do našich kín. Ozrejmite našim čitateľom, aká bola vaša rola?
- Keby som mala odpovedať jedným slovom, povedala by som: náročná. Žáner filmu je charakter dráma - čo znamená, že divák sleduje udalosti len cez jednu osobu. V prípade Líštičiek to bola moja postava, Alžbeta, ktorá pracuje ako au-pair v Dubline. Je mladá a labilná. Správa sa často ako trucovité decko. Samozrejme, nie bezdôvodne. Prenasleduje ju jej minulosť. Ale viac sa dozviete z filmu.
Ste si s hrdinkou v niečom podobné?
- Sme dosť rozdielne povahy. Ale veľa ľudí sa po filme pýta, či som aj v živote taká, ako na plátne. To je pre mňa, samozrejme, veľký kompliment. Našiel sa aj taký človek, ktorý vyhlásil, že by sa ma bál, kebyže ma stretne na ulici. Veľmi ma to pobavilo.
Čo hovoríte, resp. ako vnímate úspech toho, že film Líštičky sa za posledné dve desaťročia dostal ako prvý slovenský film do oficiálneho výberu svetového festivalu v Benátkach?
- Plakala som od radosti, keď som sa o Benátkach dozvedela. Myslím, že to hovorí za všetko.
Ako na vás pôsobilo prostredie festivalu?
- Bývali sme v hoteli, kde bola ubytovaná väčšina zahraničných hostí. V bare ste mohli stretnúť aj Tildu Swinton či Georga Cloonyho. Okrem toho to tam dýchalo históriou. A k tomu ešte more, skvelé jedlá a dobré víno... Skrátka, tri dni som sa cítila ako vo sne.
Aké to je hrať vo filme a na javisku v divadle? V čom vnímate najväčší rozdiel?
- Pre mňa je to v oboch prípadoch duševným ventilom a hrou zároveň. V divadle, počas skúšok, si môžem vyskúšať naozaj veľa vecí na rôzne spôsoby. Vo filme na to väčšinou nie je čas. Na pľac už musíte prísť pripravená. A veľký rozdiel je v nasadení. Oko kamery vidí aj tie najjemnejšie reakcie, kým v divadle musíte zviditeľniť každé gesto, každý pohyb.
Patríte do hereckého kolektívu Mestského divadla v Žiline. Ako sa vám darí? Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku žilinského divadla?
- Ďakujem za opýtanie, darí sa mi veľmi dobre. Aj keď som dlho váhala, či prijať ponuku stať sa členom súboru. Myslela som si, že keď sem nastúpim, stratím svoju slobodu, ale nestalo sa to.
Ako si rozumiete s kolegami hercami?
- Atmosféra v našom súbore je zatiaľ veľmi dobrá. Som medzi hercami, ktorým sa chce pracovať a vedia pracovať. To je pre mňa v práci prvoradé.
Aké postavy najradšej hráte? Záporné, pozitívne?
- Či je postava záporná, alebo pozitívna, neriešim. Som vďačná za každú príležitosť.
Ako sa vám hrá pod vedením Eda Kudláča?
- Dostávam krásne herecké príležitosti, takže sa nemám na čo sťažovať.
Čím je postava Angeliky, ktorú stvárňujete v hre Push Up 1-3, s vami podobná?
- Má v sebe peknú dávku irónie. A keď niečo chce, bojuje zubami - nechtami.
Páči sa vám Žilina?
- Ťažko si tu zvykám. Chýbajú mi tu malé príjemné kaviarne a rušnejší kultúrny život. Ale veľmi som si obľúbila tunajších ľudí a okolité hory. Stále mám pocit, že tu čas plynie trochu pomalšie.
Vždy ste chceli byť herečkou?
- Nie. Ale už by som nechcela byť ničím iným. Alebo, keby som mala talent na písanie, tak spisovateľkou.
Čo robievate vo svojom voľnom čase? Máte nejakú špeciálnu záľubu?
- Voľný čas trávim s mojím priateľom, alebo si čítam. A v poslednom čase sa stáva, že sa zabudnem pri výkladoch so zvieratkami. Hodiny by som dokázala tráviť napríklad len pozorovaním šimpanzov.
Kde najradšej chodievate na dovolenky? Máte radšej more alebo uprednostňujete hory?
- Obľúbila som si Francúzsku riviéru. Trávila som tam pár dní minulé leto. Určite by som sa tam ešte chcela vrátiť. V zime hory, v lete more.
Aký typ mužov sa vám páči? A čo hovoríte na Žilinčanov?
- Na každom mužovi sa mi páči niečo iné. Veľmi si však cením, keď je muž priamočiary, dokáže poslúchať a má v sebe aspoň štipku humoru. Žilinčania sa mi zdajú oproti Bratislavčanom oveľa pokojnejší a komunikatívnejší.
Aký je váš životný sen?
- Naučiť sa surfovať, vedieť po taliansky, byť na chvíľu speváčkou, precestovať Afriku, Južnú Ameriku a Portugalsko....je toho dosť. A samozrejme, túžim po rodine a deťoch. A čo sa profesie týka, rada by som v budúcnosti hrala aj v zahraničí.
Po boku ktorého slávneho herca by ste si radi zahrali?
- Po boku Seana Pena a Roberta De Nira. A veľmi rada by som aj s Ľubošom Kostelným, alebo s Emilom Horvátom.
Ste maďarskej národnosti a ovládate výborne tento jazyk (rovnako i slovenský). Nebáli ste sa prísť účinkovať do Žiliny, keď viete,čo sa o Žiline hovorí? Stretli ste sa s nejakým odporom?
- Nestretla som sa so žiadnym odporom. Skôr naopak. Ľudia sú ku mne veľmi milí a často sa ma pýtajú na maďarské výrazy a frázy. Myslím, že tento problém je viac spolitizovaný ako reálny.
