Bytča sa po dlhých desaťročiach začína vyrovnávať so svojou minulosťou. Verejne sa začína hovoriť o židovských spoluobčanoch, ktorých počas holokaustu deportovali. Záujem verejnosti rastie v súvislosti s opravou synagógy, na ktorú sa podujalo občianske združenie Biblické centrum. Na opravu strechy dostalo tento rok grant z ministerstva kultúry. Strechu už opravili.
Ako pokračuje oprava synagógy?
Strecha je už hotová. Krov je vymenený, stav niektorých častí bol však taký, že sme mohli ponechať pôvodné. Podarilo sa ich zachrániť. Pri odkrývaní strechy sme našli informácie, že hrady na nej boli položené v roku 1886. Kompletne prebehli klampiarske práce a položila sa škridla na prístavbe, hlavnej lodi, aj na veži.
Vystačili vám financie?
Takmer nevystačili. Zhotoviteľ, firma Rudolfa Bachoríka, nám však dala do daru náklady na stavbu lešenia a zadarmo urobil aj práce, ktoré bolo nutné urobiť naviac, oproti plánom napríklad murovanie priečelia. Vyšiel nám neskutočne v ústrety. Dohoda bola, že práce urobí za 64-tisíc eur a on ju dodržal, napriek tomu, že náklady boli
v skutočnosti omnoho vyššie.
Po toľkých rokoch márneho snaženia sa to konečne podarilo.
Sme radi, že je stavba konečne chránená. Dnes už do nej neprší. Podarilo sa ju zachrániť skutočne v hodine dvanástej. Inak hrozilo, že sa táto vzácna kultúrna pamiatka zrúti.
Čo bude nasledovať?
Už sme urobili ďalšie kroky. Ešte počas práce na streche sme pristúpili k vonkajšiemu reštaurátorskému prieskumu, ktorý dal odpoveď na otázku, ako treba opraviť fasádu synagógy. Podali sme teda opäť žiadosť o grant na ministerstvo kultúry práve na jej opravu a tiež výplň okien, dvier, realizáciu reštaurátorského prieskumu, teplovzdušné kúrenie a odvlhčenie budovy. Ak grant dostaneme, tak práve toto sa v roku 2010 uskutoční. Podmienky na jeho získanie sme splnili a myslím si, že je reálne, aby sme ho dostali. Zaujímavé ešte je, že pri odkrývaní strechy sa našli úlomky z kamenných dosák Mojžišových, ktoré boli umiestnené nad vchodom. Do nich bolo vpísané hebrejským písmom desatoro. Riaditeľ pamiatkového úradu Miloš Dudáš nazval objav artefaktom. Urobí sa z nich replika a budú osadené na pôvodné miesto.
Ako vaše snaženie vnímajú ľudia?
Mám pocit, že názory ľudí v Bytči sa postupne menia. Tešia sa, že kostol opravujeme, debatujú s nami, mnohí sa náhodne pristavujú. Vyjadrujú nádej, že sa nám podarí opraviť celú synagógu. Zdá sa mi, že aj celková klíma v Bytči a postoj ľudí voči tomuto počinu sa mení. Začínajú to vnímať ako niečo, čo je potrebné urobiť, aby sa mesto mohlo vysporiadať so svojou minulosťou.
Prečo si myslíte, že je to skutočne potrebné?
Nejde o budovu, ale hlavne o postoj Bytčanov k tejto téme. Vedomie Bytčanov o ich bývalých spoluobčanoch, Židoch, ktorých cez vojnu poslali do koncentračných táborov, bolo akoby vymazané. Práve skutočnosť, že si to ľudia začínajú opäť uvedomovať, je podľa mňa oveľa dôležitejšia ako samotná oprava budovy.
Vnímajú to aj iní ľudia na Slovensku?
Z ministerstva kultúry nám navrhli, aby sme v bytčianskej synagóge urobili spomienkovú akciu na tých, ktorí zahynuli počas holokaustu. Oponovali sme, že ešte nie je opravená. Oni povedali, že práve preto. Vyzerá to teda tak, že 9. septembra sa táto slávnosť uskutoční v Bytči. Práve v tento deň, kedy si Slovensko pripomína holokaust, sa každoročne takáto slávnosť koná. Minulý rok bola v Bratislave, za účasti prezidenta Ivana Gašparoviča. Teraz bude v našej synagóge. Dopomohlo k tomu to, že naša snaha a úsilie boli počas roka jasné a dobre medializované. Udeje sa však ešte jedna významná udalosť. Koncom januára dostane ocenenie Spravodliví medzi národmi Bytčan, pán Adamík, ktorý cez vojnu zachránil Hedu Kohnovú. Udeje sa to na Izraelskom veľvyslanectve v Bratislave. O udalosti však píšu aj v Izraeli. Všetci bytčianski rodáci, ktorí tam žijú, o nej vedia. Keď videli fotky, tak dokonca tvrdili, že je to úžasnejšie ako predtým.
Kedy plánujete prvú udalosť v synagóge?
Začína sa to kryštalizovať. Fotograf Ľubomír Stacho, ktorý vedie fakultu fotografií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, navrhol, že v synagóge urobí výstavu. Fotil synagógy a kostoly na Slovensku. Nazval ju Dva domy jedného pána. Poukazuje na to, že obe skupiny hľadajú niečo pozitívne, snažia sa priniesť do spoločnosti pozitívnu zmenu. Je to tak, že ľudia nás sami vyhľadávajú s ponukami.
