Teóriu guľometných hniezd na strechách domov v Žiline vyvracajú odborníci na vojenskú históriu. Objekty s priezormi podľa nich slúžili ako pozorovateľne civilnej ochrany.
ŽILINA. Po uverejnení článku Žilinu chránili guľometné hniezda sa strhla vášnivá diskusia o objektoch na streche bytového domu na Námestí požiarnikov a Mestského divadla Žilina. Redakcii sa ozvali viacerí čitatelia, ktorí využitie týchto stavieb na streľbu z guľometov vyvracajú.
Sledovali bombardovanie
„Slúžili ako pozorovateľne dôležitých objektov najmä počas bombardovania. Hneď ako vypukol poplach, zamestnanci sa schovali do úkrytov a príslušníci závodných ochrán alebo civilnej ochrany (CO) zaujali miesta
v pozorovateľniach. Sledovali aj, kam dopadajú bomby, ako sa šíria požiare, kam letia lietadlá
a riadili práce na odstraňovaní následkov," hovorí Matúš Sládok, ktorý sa zaoberá nemeckými opevneniami na Slovensku.
Za pravdu mu dáva ďalší odborník na vojenskú históriu. „Ide naozaj o tzv. strešné pozorovateľne CO. Postavené boli zrejme v polovici 50. rokov minulého storočia, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že v tomto čase, od 1. januára 1953 do 31. decembra 1955, bol v Žiline dislokovaný 17. prápor CO, útvar CO 2739," uviedol vedecký pracovník Vojenského historického ústavu Ján Štaigl.
Pozorovateľňa na streche domu na Námestí požiarnikov. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
O guľometnom hniezde hovorí napríklad evidenčný list pamätihodnosti ku rohovému domu na Námestí požiarnikov od architekta Alojza Jescha z roku 1943. „Ojedinelou stavebnou zaujímavosťou uvedenej stavby je, že architekt naprojektoval na streche guľometné hniezdo, ktoré tam bolo aj vybudované." V projekte, ktorý leží v štátnom archíve, je nakreslený iba východ na strechu. Ten neskôr pravdepodobne prestavali na pozorovateľňu.
V mapách ich nenájdete
Podobné objekty na strechách domov boli podľa Sládka bežné vo veľkých či dôležitých mestách. Prvé vznikali za Slovenského štátu najmä po bombardovaní slovenského územia Britmi a Američanmi. Pomerne veľa ich je v Bratislave. V čase poplachu neboli dôležité objekty ako nádražia, fabriky či vládne budovy fyzicky strážené, sledovali z nich aj pohyb osôb, ktoré by mohli zmätok využiť na sabotáže či krádeže.
„Po vojne existujúce objekty využila opäť najmä CO a najmä v 50-tych rokoch boli stavané ďalšie. Ťažko určiť, ktoré sa postavili za vojny a ktoré po. Boli to totiž utajované objekty a v archívoch či katastrálnych mapách ich nenájdete," hovorí Sládok.
Z pozorovateľne na divadle bolo vidieť časť centra Žiliny. Dobrý výhľad bol aj na vrch Dubeň (v pozadí). FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Pozorovateľne opisuje ako jednoduché objekty z tehál či betónu. Na každej strane majú priezor, niekedy iba štrbinový, inokedy stupňovitý. Niekedy mal iba niekoľko milimetrov, nakoľko tlakové vlny z výbuchov zabíjali na diaľku. Vnútri boli zväčša stoličky, svietidlo, telefón a dvere boli plechové, niekedy pancierové. Ešte do 80-tych rokov mali tieto objekty v správe požiarnici alebo CO. Väčšina ľudí však podľa neho ani nevie, že niečo také existuje.
Okrem spomenutých dvoch pozorovateľní bol v Žiline podľa pamätníkov podobný objekt na Dubni. Nezachoval sa.