ŽILINA.
Soňa HOLÚBKOVÁ, riaditeľka nadácie Krajina harmónie:
- Pracovala som ako riaditeľka Domova sociálnych služieb v Žiline. Išli sme s deťmi práve do divadla, keď sme sa dozvedeli, že pre štrajk zrušili predstavenie. Namiesto toho nám oznámili, čo sa udialo a deje v Prahe. Zobrali sme deti a pridali sme sa k manifestácii na námestí. Boli sme v očakávaní, ako sa to vyvinie a vyvinulo sa to nakoniec dobre. Zmena pre mňa znamená možnosť prístupu k informáciám, výmene názorov. Tiež nové možnosti, otvorenie sa novým spoločenským javom, vyrovnávanie sa s konfrontáciou hodnôt a veľké príležitosti.
František PLACH, bývalý vynikajúci žilinský futbalista:
- V tom čase som už nehrával, ale pracoval som ako tréner. Nemal som príliš veľa času a osobne som na námestie nechodil. Bol som však rád pre to, čo sa deje. Myslel som si, že už je načase, aby prišlo k zmene. Nebolo prirodzené, aby nám vládla jedna strana. Môj život sa však po roku 1989 výrazne nezmenil. Ako športovec a tréner pracujem a žijem rovnako ako dovtedy.
Miki SZETEI, živnostník, predajca trdelníkov:
- Býval som v Štúrove a tam sa nám dostali do uší veci z Maďarska. V Československu totiž boli dezinformácie o udalostiach v Prahe. My sme mali zábery a informácie z Maďarska, ktoré boli objektívnejšie a vedeli sme, čo sa v skutočnosti stalo. Ocitol som sa aj na demonštrácii v Prahe a prvýkrát som počul meno Havel. Ľudia skandovali: „Slobodu, slobodu. Bolo plné námestie. Potom som videl spravodajstvo na slovenskej televízii a bola to dezinformácia. Vývoj sa nedal zastaviť. Bola to pozitívna zmena. Konečne sa na svetlo sveta dostali veci, ktoré sa dlhodobo zamlčovali.
