ŽILINA.
Stanislav LAJDA, akademický maliar:
- Tie novembrové dni som vnímal s veľkou radosťou a potešením, že konečne padá režim, ktorý tu nikdy nemal čo robiť. Aj keď dnes nie je všetko tak, ako sme si to vysnívali. Ale je to tak práve vďaka komunistom, ktorí tu bačovali a bačujú dodnes. Som rád, že máme slobodu. Aj názorovú, aj slobodu pohybu. Dnes ten, kto pracuje, peniaze má. Ten, komu sa nechce a len čaká, čo mu kto dá, tak ich nemá. V tom čase som pôsobil ako akademický maliar. Zišli sme sa niekoľkí umelci, architekti, sochári a dali sme dokopy bunku VPN. Pravidelne sme sa stretávali, cestovali sme na zhromaždenia do Bratislavy, Martina a nosili odtiaľ informácie.
Pavel FRANKL, predseda zväzu Židovských a náboženských obcí :
- Bol som v radostnom opojení. V tom čase som pracoval na odbore vývoja vo Váhostave. Pamätám sa, ako snežilo a ja som bol pravidelne na námestí. Dnes som z toho trošku vytriezvel, ale stále si myslím, že to znamená obrovskú šancu pre novú generáciu a mám pocit, že si to mnohí ani neuvedomujú. Majú možnosť rozhodovať sami o sebe a majú otvorené dvere do celého sveta, čo sme my nemali.
Roman KONTŠEK, manažér hokejistov MsHK Žilina:
- V tom čase som hrával v Trenčíne. To, čo sa udialo, som vnímal ako veľkú spoločenskú zmenu. Veľmi výrazná zmena to však bola aj pre športovcov. Otvorili sa nám nové možnosti, mohli sme podpisovať profesionálne zmluvy, pri cestách a zájazdoch nás už nikto nesledoval, neboli sme pod neustálou kontrolou. Samozrejme, bol som aj na námestí. Udalosti som vnímal veľmi pozitívne. Nastal totiž čas na zmenu.
