Článok bol doplnený. 8. 11. 2009.
ŽILINA. Zrejme najviac spormi župana Juraja Blanára zo Smeru a pravicovej koalície v zastupiteľstve sa zviditeľnila žilinská krajská samospráva v končiacom volebnom období.
Poslanci kritizujú najmä zadlžovanie župy v čase krízy a nezamestnanosti. Blanár tvrdí, že jej financie sú v dobrej kondícii.
Miliardový úver
Pravicová koalícia na čele s kandidátom na župana za KDH Pavlom Pavláskom kritizuje najmä 36,5-miliónový úver (1,099 miliardy korún) splatný za takmer tridsať rokov. Blanár oponuje, že bez úveru by župa nemohla získať peniaze z eurofondov. Pavlásek hovorí, že úver je veľmi veľký a zadlžuje obyvateľov na dlhý čas. „Je tiež bezúčelový, teda skôr politický ako ekonomický. Navyše, nie je rozvojový, ale viac spotrebný,“ povedal. „Kraj žije preto na dlh, čo je tiež príspevok k prehlbovaniu krízy.“
„Predtým, než získame peniaze z eurofondov, treba pripraviť projektovú dokumentáciu, vybaviť povolenia, zaplatiť projektantov a potom sa podieľať na financovaní, lebo eurofondy nie sú úplne zadarmo. Platí pri nich vzorec - 95% z EÚ a 5 % z vlastných zdrojov,“ oponuje Blanár.
Úver sa využíva na kapitálové výdavky, na zatepľovanie, časť aj na spolufinancovanie. Odvolal sa na to, že župa je zadlžená len do výšky 35 percent svojich príjmov a zákon dovoľuje až 60 percent. Splácať od roku 2015.
Vnútorné spory
Vo voľbách pred štyrmi rokmi porazil Blanár svojho predchodcu a dnešného protikandidáta Jozefa Tarčáka z HZDS. V zastupiteľstve však pravicová koalícia KDH-SDKÚ-OKS obsadila 33 z 57 poslaneckých kresiel. KDH a SDKÚ si rozdelili väčšinu miest predsedov komisií a ostatných poslancov do nich porozdeľovali bez ich súhlasu.
Vážnejším problémom sa však ukázal boj o vicežupana, ktorý trval dva roky. Pravica žiadala vymenovať Andreja Sočuvku za KDH. Blanár tvrdil, že podľa zákona len jemu jedinému prislúcha navrhnúť svojho zástupcu. "To, že úrad nemá podpredsedu, je znakom koncentrácie moci do jedných rúk," hovoril poslanec Pavel Pavlásek z KDH, v súčasnosti kandidát na predsedu. Blanár tak urobil až po dvoch rokoch, keď sa pomery v zastupiteľstve zmenili, keďže poslanci SDKÚ vystúpili zo spoločného klubu a podporili rozdelenie predsedov a členov jednotlivých komisií tak, aby to zodpovedalo pomernému princípu podľa výsledkov volieb. Podpredsedami sa stali Jozef Grapa za HZD a Ivan Chaban za SDKÚ, ktorí v pléne bez problémov prešli.
Prvou kauzou, ktorú musela župa riešiť, a ktorú Blanár zdedil ešte po Tarčákovi, boli zmluvy so súkromnými spoločnosťami, ktoré mali v zime udržiavať cesty. Výberové konania kritizovala aj Aliancia Fair-play.
Napríklad v Čadci sa mala o cesty starať spoločnosť Prestimex, ktorej župa tesne pred konkurzom prenajala techniku aj sklady posypového materiálu. Prestimex získala živnosť na takúto činnosť až tri dni pred otváraním obálok. Spoločníkom vo firme bol do roku 1998 Franišek Faktor. Ten istý František Faktor totiž v čase výberového konania pôsobil ako riaditeľ Správy ciest ŽSK v Čadci, ktorá výberové konanie zabezpečovala. A jeho brat Pavol Faktor pôsobí ako poslanec ŽSK za KDH. Podľa aktuálneho výpisu z OR SR je vlastníkom Prestimex-u. Podobné prípady kraj zdedil aj v ostatných správach ciest v ŽSK. Na ukončenie nevýhodných zmlúv sa kraj s firmami dohodol od 1. júla 2006. Ešte predtým však úrad vyčíslil, že prostredníctvom nich bola zimná údržba predražená o 38 miliónov Sk.
Výmena riaditeľov
Vlani v apríli dal Blanár odvolať 65 riaditeľov kultúrnych, sociálnych a zdravotníckych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti župy. KDH vtedy hovorilo o politických čistkách.
„Poslanci KDH prišli ráno na zastupiteľstvo a dostali zoznam 65 mien, ktoré treba odvolať. Takto paušálne narábať s ľuďmi nie je správne,“ protestoval Peter Belinský z KDH.
„Chceli sme nastaviť systém tak, aby boli riaditelia nútení každých päť rokov urobiť odpočet svojej činnosti, a aby neboli na svojich miestach zabetónovaní,“ oponoval Blanár. Všetci vraj mali možnosť kreslo obhájiť. Politické čistky Blanár odmietol. Všetci vraj mali možnosť predložiť projekt a svoje miesto obhájiť. Navyše podľa neho nikto nekúmal, ako sa na svoje miesta dostali v predchádzajúcom období a aké mali výsledky. Poslanci za SDKÚ návrh podporili a riaditelia boli odvolaní. Následne na to sa na každú pozíciu robili výberové konania, kde v komisiách sedeli poslanci naprieč politickým spektrom.
Do Žiliny mieri diaľnica, miestni sa sťažujú, že stále nie je hotová.
ŽILINA. Žilinskú župu, ktorú tvoria Horné Považie, Orava, Liptov, Kysuce a Turiec, trápia najmä diaľnice a zlý stav majetku, ktorý prebrala od štátu.
Do Žiliny smeruje diaľnica z Bratislavy. Župa najviac stráca tým, že stále nie je dokončená, a tiež chýbajúcim diaľničným prepojením Žiliny s Kysucami. Cesta I. triedy, ktorá je vo vlastníctve štátnej Slovenskej správy ciest, je preťažená a v havarijnom stave. Podobné je to pod Strečnom. Dostavať by bolo treba viaceré úseky vrátane tunela Višňové - Dubná Skala.
„Ak by boli diaľnice vyriešené, znížila by sa nezamestnanosť a zvýšil príjem samosprávneho kraja z dane z motorových vozidiel a aj dane z príjmu,“ povedal úradujúci župan Juraj Blanár.
Župe patria štyri nemocnice - v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Trstennej - čo zvyšuje jej výdavky. Blanár však hovorí, že keby sa sprivatizovali, ohrozilo by to dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Z historických pamiatok opravili Sobášny palác v Bytči, či na stredovekú dedinu pod Strečnom získal grant. Na opravu čaká Budatínsky hrad, či kaštieľ v Divinke.
Kľúčovou úlohou nového vedenia ŽSK bude získať čo najviac peňazí z eurofondov. Súčasné vedenie je presvedčené, že do roku 2013 by do kraja mohlo pritiecť z EÚ až 1,7 miliardy eur. "Proces sme naštartovali tak, aby sa to podarilo," povedal súčasný župan Blanár.
Z európskych peňazí by mohol kraj v budúcnosti zaplatiť rekonštrukcie ciest, škôl, sociálnych aj kultúrnych zariadení. Proces získavania peňazí Eurofondov bude pre kľúčovou úlohou pre župana, ktorý bude v kresle ďalšie štyri roky.
Juraj Blanár, župan ŽSK, Smer, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF
Pokračoval by som so svojimi spolupracovníkmi a inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v každodennom snažení, aby sa rozvíjalo a budovalo zdravotníctvo, sociálna oblasť, stredné školstvo, kultúra, cestovný ruch a dopravná infraštruktúra.
Štefan Brestovský, podnikateľ v stavebníctve, Agrárna strana vidieka
Nadviazal by som na všetky dobré rozbehnuté projekty. Ďalej by som sa snažil presadzovať myšlienky, s ktorými idem do volieb. Sú to predovšetkým otázky pre občanov ako sú zdravé potraviny, slovenská produkcia potravín, dôchodkové zabezpečenie, pomoc mladým rodinám, vzdelávanie, stabilizácia práce, možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie, stabilita vidieka, rozvoj turizmu.
Pavel Pavlásek, poslanec ŽSK, KDH, SDKÚ, OKS
Osobne sa stretnem s obyvateľmi Kysúc, Oravy, Turca, Liptova a Horného Považia a nebudem sľubovať, ale budem pozývať všetkých na spoločné riadenie spoločných vecí. Ponúkam partnerstvo. Každý región má svoje potreby a túžby, každý región musí dostať to, čo mu patrí, spravodlivo. Vrátim regiónom možnosť rozhodovať o sebe, o školách, cestách, nemocniciach, domovoch sociálnych služieb, kultúre. Ušetrím nepredražovaním, ušetrím na úrade, peniaze posuniem na zlepšenia života ľudí v kraji.
Jozef Tarčák, poslanec Národnej rady za HZDS, (nezávislý kandidát)
Skonsolidovať kraj. Je slušné a žiaduce posadiť za rokovací stôl všetkých starostov a primátorov a dať na stôl predstavu - každý región musí dostať šancu.
