ŽILINA. Smrekové lesy bojujú s obrovskou kalamitou. Dôvodom je podkôrny hmyz. Ministerstvo pôdohospodárstva preto chce od majiteľov lesov, aby neodkladne vyťažili choré a poškodené stromy. Zo severnejších území sa lykožrút už dostal aj do lesov v okolí Žiliny. Lesníci napadnuté drevo ťažia vo veľkom. Dokonca podľa ochranárov pomaly. Škodca sa tak môže ďalej šíriť.
„Zdravotný stav okolitých lesov je veľmi zlý," hovorí Kornel Bugan, prednosta Obvodného lesného úradu v Žiline. Na niekoľkých mapách v jeho odborných publikáciách je okolie mesta zaznačené sýto červenou, teda najhorším stupňom kalamity.
Ministerské rozhodnutie vyvesili aj na úradnej tabuli lesných úradov v Žiline. „Vzostup napadnutých stromov približne od roku 2004 je enormný a veľké množstvo kubíkov dreva stále zostáva v lese nespracovaných," priznáva Bugan. Napadnutého dreva je toľko, že ho jednoducho kapacitne nestíhajú ťažiť. Lesníci a ochranári sa zhodujú, že inak sa so škodcom bojovať nedá.
Škodca prišiel zo severu
Vyťažené či napadnuté stromy je vidieť aj pri zbežnom pohľade z centra Žiliny na okolité kopce. Najhoršie v okolí sú na tom Orava a Kysuce. „Už je to však napríklad aj v Martine, v Žiline aj za Váhom v oblasti Turia. Tam sú však už, našťastie, zmiešané lesy s prímesou buka a to ohrozenie už nie je také," povedal Bugan.
Na vine je aj klíma
Dôvodov, pre ktoré sa lykožrútom tak darí, je podľa Bugana niekoľko. „Či už sú to emisie, klimatické zmeny, otepľovanie, alebo hubové ochorenia, takto oslabené stromy potom hmyz ľahšie napáda," povedal Bugan. Zdravotný stav je podľa neho najhorší, aký si pamätá.
Aj prognóza na budúci rok je rovnako zlá. „Človek tým, že zárodky škodcov včas odstráni a plochu zalesní nielen ihličnatými, ale aj listnatými drevinami, prírode pomáha. Nie je iná možnosť, verím že o pár rokov extrémne premnoženie podkôrneho hmyzu poklesne, hynutie smrekových porastov sa spomalí a stav lesov sa bude pomaly zotavovať, bude zasa všetko v poriadku," povedal Bugan. Lesníci podľa neho pri vysádzaní už dbajú aj na rôznorodosť lesa a pridávajú medzi smreky aj listnaté stromy.
Ťažiť nechcú len niekde
Kalamitnú situáciu v smrekových lesoch priznávajú aj ochranári a ťažiť napadnuté drevo je podľa nich správne.
„Ľudia nás často vnímajú ako radikálnych, že chceme, aby sa neťažilo nikde. My hovoríme len o tom, aby sa kalamita nemala ťažiť len na 1,8 percentách územia Slovenska, ktoré tvoria prísne chránené územia," povedal Erik Baláž z lesoochranárskeho združenia VLK. V okolí Žiliny veľa takýchto území nie je.
„Lesníci tak môžu rúbať na celých Kysuciach a aj inde, nemali by však, samozrejme, vyrúbať všetko. Táto situácia je pre mňa však dôkazom toho, že aj v územiach, kde lesníci môžu ťažiť, nedokážu zabrániť tomu, aby sa lykožrúty šírili," povedal Baláž.
To, že sa nedarí lesníkom kalamitu spracovať, je podľa neho sčasti aj dôsledkom toho, že lesy sú veľmi oslabené. „Smreky boli vysadené v lokalitách, kde nemajú rásť, majú zlú štruktúru, prirodzene odumierajú," povedal Baláž. Problém je podľa neho aj v rýchlosti spracovania kalamity. „Keď sú v stromoch lykožrúty, ešte sú zelené. Keď strom vyschne a opadáva z neho kôra, tak už v ňom lykožrúty nie sú," povedal Baláž.
