Stavebný úrad porušil práva Žilinčana, keď mu zakázal prerábať dom. Krajský súd minulý týždeň rozhodnutie úradu zrušil. Podnikateľ bude žiadať náhradu škody 132 776 €. Mesto medzitým vyhlásilo dom za pamätihodnosť.
ŽILINA. Keď minulý rok kupoval podnikateľ Vladimír Vidra nehnuteľnosť, nevedel, čo ho čaká. Horné poschodie rodinného domu na Bratislavskej ulici v Žiline chcel prerobiť na bývanie aj komerčné účely. Začal s výmenou okien, prestavbou priečok, podlahy a elektroinštalácie. Úpravy neohlásil. Stavebný úrad mesta vykonal štátny stavebný dohľad a práce zastavil.
Súd rozhodnutie zrušil
V rozhodnutí, ktoré sa podľa súdu týkalo základných ľudských práv, sa úrad neunúval vyzvať stavebníka a poriadne uviesť dôvody, prečo práce zastavil. Vidra sa odvolal na krajský stavebný úrad. Ten konštatoval nezákonnosť postupu mesta a v časti o zastavení rozhodnutie zmenil. Vec vrátil na nové konanie na mesto, kde prípad akoby zamrzol.
„Rozhodnutie Mesta Žilina je skutočne len pár riadkové. Neobsahuje ani odôvodnenie, čo je jedna zo základných náležitostí rozhodnutia. (...) Takže, bohužiaľ, čo tu môžeme preskúmať? Akú zákonnosť v tomto prípade?“ povedal v odôvodnení sudca Jozef Milučký. Voči rozhodnutiu súdu sa už nedá odvolať. Podobne sa pred časom vyjadrila aj prokuratúra.
Vidru rozsudok potešil. Teraz sa chystá žiadať náhradu škody. „Bola mi spôsobená veľká a rozsiahla škoda. Mám vypracovanú žalobu na zhruba 132 776 eur ako náhradu škody, ktoré budem požadovať od stavebného úradu,“ povedal Vidra.
Hovorca mesta Martin Barčík povedal, že sa k rozsudku vyjadrí, až keď nadobudne právoplatnosť. Zatiaľ ho mesto neobdržalo. Právna zástupkyňa krajského stavebného úradu Dagmar Kodymová sa novinárom odmietla vyjadriť.
Pamätihodnosť nechce
V spornom dome kedysi býval majiteľ továrne na zápalky Samuel Wittenberg. Projektoval ho architekt Fridrich Weinwurm. Mesto ho preto zaradilo do zoznamu pamätihodností, ktorý zostavuje odbor hlavného architekta. Znamená to, že všetky úpravy objektu – pamätihodnosti, musí najprv schváliť odborná komisia. Na druhej strane má jej majiteľ možnosť získať na povolené úpravy od mesta peniaze.
Vidrov dom zaradili do zoznamu práve počas naťahovania sa na stavebnom úrade. Hovorca mesta Barčík vylúčil, že by mal postup stavebného úradu nejaký súvis s vyhlasovaním za pamätihodnosť.
Podnikateľ bude v interiérových prácach pokračovať. „Nevidím dôvod, prečo by som nemal pokračovať. Stále tvrdím, že všetky úkony, ktoré som urobil, boli v súlade so zákonom,“ povedal Vidra. Koho právo je väčšie? Majiteľa na nakladanie so svojím majetkom, alebo právo mesta na ochranu významnej stavby? Aj o tom zrejme rozhodne prokuratúra a súdy. Vidra totiž pamätihodnosť odmieta. Vypracoval podnet na prokuratúru, aby povedala, či malo mesto na jej vyhlásenie právo.
