ŽILINA. Finančná kríza dostala stavebný boom posledných rokov pod kontrolu. Aj vďaka nej je už dnes situácia stabilizovaná. Myslí si to Martin Pavelek, hlavný architekt mesta Žilina. „Z mojej pozície môžem „privítať" momentálny stav, pretože okresal najmä niektoré megalomanské projekty, ktoré skutočne aj po malej analýze svedčili o tom, že nie sú dotiahnuté, ale pri tom stavebnom boome a pri tých úverových možnostiach boli realizovateľné," myslí si Pavelek.
Spôsobili chaos
Stav, keď banky začali dávať úvery na stavebné projekty oveľa ťažšie prináša podľa neho aj pozitíva. „Ten boom, ktorý tu vbehol do nepripravených územno-plánovacích dokumentácii väčšiny Slovenských miest spôsobil strašný chaos," hovorí žilinský hlavný architekt. Má pocit, že aktuálny stav Slovensku v oblasti územného plánovania pomôže. „Finančná kríza dostala stavebné projekty do mantinelov. Možno všetko zreálni a pôjdu len tie veci, ktoré majú zmysel," hovorí Pavelek.
V nedávnej minulosti bolo podľa neho veľmi veľa káuz, veľa nedotiahnutých a nepripravených akcii, ktoré sa urobili a už krátka doba ukázala, že boli urobené zle. „Táto kríza všetky rýchlokvasené investície spomalila, alebo úplne zastavila," povedal Pavelek.
Problémy priznávajú aj samotní stavebníci. „Nijaký developer nepôjde stavať a ani nezačne, kým nebude mať predané. Aj v našej firme sa otočilo množstvo zahraničných investorov, ktorí tu chceli investovať," povedal spolumajiteľ stavebnej spoločnosti Sky Bau Miroslav Trnovský. Ako príklad uviedol jedného zo zahraničných investorov, ktorý v Martine chcel postaviť tisíc bytov.
Prídu len zarobiť, doplatia na to dodávatelia
„Kúpili pozemok, vybavili si všetko a teraz im leží množstvo stavebných materiálov v skladoch a boli by sa dostali ešte do horšej situácie, pretože by postavili obrovské množstvo bytov a nepredali by ich ani za päť, alebo osem rokov," povedal Trnovský. Celý stavebný priemysel, ktorý sa na rozsiahlu stavbu stavbu pripravil tak neuspel. „Prišli sem, mysleli si, že dovezú lacnejšie stavebné materiály a postavia tu lacnejšie byty. Každý investor, ktorý prichádza zo zahraničia, sem prichádza zarobiť a urobí preto všetko," dodal Trnovský.
„Zahraničný investor, to je moja skúsenosť, príde podnikať, len aby produkoval zisk a zarobil. A veľakrát nehľadí na nič iné, toto je jeho prvým cieľom. A urobí všetko pre to, aby ho dosiahol," povedal Trnovský. Stoja podľa neho za nimi banky, ktoré finančná kríza nezvalí, tie však všetko prepočítajú a i keď menší ale zisk produkujú. „Ale veľakrát prídu o vlastné peniaze subdodávatelia, ktorí alebo urobia chyby, alebo ich niekto nachytá na hruškách," dodal Trnovský.
Priestor na investície stále je
Záujem investorov a developerov o investície v Žiline momentálne podľa Paveleka trošku opadol. „Ale aj minulý rok bolo cítiť pomerne veľký záujem a myslím, že niektoré projekty dobehnú," povedal hlavný architekt Žiliny. Slušné firmy sa podľa neho chodia na možnosti investície na mestský úrad pýtať. Neslušné si naopak vymyslia zámer a idú ho presadzovať.
Mesto Žilina dlhodobo bojovalo proti výstavbe Auparku na Štúrovom námestí. Archívne video SME zverejnili 19.10.2007
„Samozrejme priestor pre investorov v Žiline stále je. Aj starý územný plán mesta z roku 1980 počíta s rozvojom územia a má zóny, ktoré sú určené na rozvoj. Veľa z nich za tú dlhú dobu nebolo využitých. Starý územný plán ráta s rozvojom vlastne všetkými smermi," povedal Pavelek.
V blízkej dobe bude mať podľa neho Žilina dva územno-plánovacie dokumenty. „Nový územný plán, ktorý by mal byť odovzdaný budúci rok, pri ktorom máme ročný sklz a územná prognóza, ktorá bola vlani dokončená," hovorí Pavelek.
Územná prognóza počíta s vývojom veľkej Žiliny. Územie na ktorom žije nie 80 tisíc obyvateľov mesta, ale možno 160 tisíc v širokom okolí až do Terchovej, či na Kysuce. Ide o vízie do budúcnosti na asi 20 rokov. Po dokončení oboch materiálov by rozvoj mesta mal dostať aj zákonné mantinely.