ŽILINA. Tunel Višňové - Dubná Skala chceli začať stavať tento rok, termín sa opäť posunie, pretože nie je pre vládu prioritou. Tvrdia to predstavitelia obchodnej a priemyselnej komory. Nedostatočná úroveň ciest v našom regióne podľa nich brzdí rozvoj podnikania.
Ministerstvo tvrdí, že ponuka je vyhodnotená a pribiehajú rokovania o uzavretí zmluvy s koncesionárom, ktorý by mal tunel stavať. Posunutie termínov mala spôsobiť finančná kríza a konkurencia ďalších dvoch balíkov PPP projektov. Celý úsek medzi Martinom a Žilinou je v treťom balíku.
Majú iné priority
Ministerstvo podľa predstaviteľov komory svojou nečinnosťou vyrobilo dva problémy európskych rozmerov. Prvým je práve nepostavená diaľnica medzi Martinom a Žilinou, druhým zasa D3 na Kysuciach. Tunel Višňové prerazili ešte v roku 2002 a odvtedy je zakonzervovaný. Práce pôvodne začali ešte v roku 1998, hotové mali byť už v roku 2001. „Predseda vlády v auguste 2007 povedal, že projekt spojenia Martina so Žilinou je najlepšie pripraveným úsekom diaľnice D1,“ povedal Ján Mišura, riaditeľ Regionálnej pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Ministerstvo podľa neho na tomto úseku odvtedy urobilo veľmi málo. „Najlepšie pripravený projekt teda presunuli z prvého do tretieho balíka PPP projektov. Len technická údržba zakonzervovanej stavby stojí 330-tisíc eur ročne,“ povedal Mišura. Svoj podiel viny má na súčasnom stave podľa neho minulá ale aj súčasná vláda. „Minulá úseky zakonzervovala a dnešná, zdá sa, má iné priority,“ povedal Mišura. Poukázal napríklad na prednostné budovanie rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Banskej Bystrice. „Nie sme proti aby sa R1 budovala, ale najskôr treba urobiť hlavné európske koridory,“ povedal Mišura.
Výstavbu sme naštartovali
Zvýhodňovanie výstavby R1 ministerstvo dopravy však odmieta. Príprava a výstavba diaľnic ide vraj plne v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Prípravu (výstavby tunela pozn. red.) naštartovala táto vláda, o čom svedčí množstvo prijatých opatrení v príprave či legislatívnych tak technických,“ povedal hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič. Má podľa neho svoj proces, ktorý je ovplyvnený legislatívou ako vydanie územných rozhodnutí, stavebných konaní, či majetkoprávne vysporiadanie.
„Zaradenie stavieb do balíkov bolo na základe analýzy nákladovosti, náročnosti technického riešenia uskutočniteľnosti a hlavne po zhodnotení rizík jednotlivých projektov,“ napísal Jurikovič. Problémom Kysuckej D3 je podľa neho rovnako financovanie, kde sa momentálne po krátení štátnych peňazí hľadá iný spôsob zaplatenia výstavby.
