ŽILINA. Predstaviť život slovenských komunít v rôznych častiach sveta, ich kultúru a umenie je cieľom Dní Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri príležitosti stretnutia zahraničných Slovákov s predstaviteľmi Žilinského samosprávneho kraja v rámci programu Dní Slovákov žijúcich v zahraničí 2009 o tom v piatok 2. októbra v Žiline informovala riaditeľka odboru kultúry Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská. Dni trvajú od 1. do 5. októbra 2009 v Žiline, Bratislave a Martine.
"Každý rok chceme predstaviť inú časť Európy alebo sveta. Pretože medzi Slovákmi v zahraničí je veľa umelcov, spisovateľov, výtvarníkov, hudobných skladateľov, hudobníkov. A Dni Slovákov žijúcich v zahraničí sú príležitosťou, aby predstavili, ako rozvíjajú slovenskú kultúru v zahraničí. A zároveň je to aj moment, aby sme preukázali spolupatričnosť. Že sme jedna veľká slovenská rodina, Slováci žijúci doma i v zahraničí," skonštatovala Bartalská.
Čestný predseda Švédsko Slovenského spolku v Štokholme Dušan Daučík zdôraznil, že drvivá väčšina zahraničných Slovákov je hrdá na vývoj Slovenska, lebo ide míľovými krokmi dopredu.
"Slováci, ktorí žijú v Škandinávii, majú hlboký vzťah k Slovensku a každý úspech je úspechom aj našim a každý neúspech je aj neúspechom našim. Ja som odišiel v roku 1968 ako chlapec. My sme mali celkom iné podmienky ako dnešní mladí ľudia, ktorí odchádzajú buď za prácou alebo za skúsenosťami do zahraničia. A sú ako-tak pripravení, že budú v zahraničí a vyzbrojení, že ovládajú reči. Naša generácia sme boli temer úplne hlúpi. Nikdy predtým sme v zahraničí neboli, nevedeli sme reči a museli sme skočiť rovno do toho a prispôsobiť sa novému svetu. Ale boli sme mladí a všetko dobre išlo," povedal Daučík.
Podpredseda ŽSK Jozef Grapa vyjadril potešenie nad tým, že medzi zahraničnými Slovákmi sú aj mladí ľudia, ktorí už nemuseli emigrovať, ale odišli za prácou alebo za štúdiom.
"Založili spolky a pracujú pre Slovensko. Sú to neformálni veľvyslanci, ktorí vždy pomôžu Slovensku. A Slováci, keď idú do zahraničia, je to pre nich maják v rozbúrenom mori, keď hľadajú pomoc. Takže som vďačný, že mladí ľudia začínajú preberať iniciatívu aj v zahraničí, a preto im ŽSK chce ukázať aj ako sa zmenilo Slovensko, ako sa zmenil Žilinský kraj. Či to je turizmus, folklór alebo priemysel," dodal Grapa.
Navštívili aj radnicu
Slovákov z Belgicka, Dánska, Francúzska, Írska, Nemecka, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, Švédska, Talianska či Veľkej Británie privítal v piatok na pôde žilinskej radnice primátor mesta Ivan Harman.
„Každý Slovák v žijúci v zahraničí je neoficiálnym veľvyslancom našich tradícií, kultúry a jazyka v zahraničí. Som veľmi rád, že sme v Žiline mohli privítať takúto vzácnu návštevu," uviedol Harman.
Súčasťou žilinského programu bolo aj otvorenie výstavy Noviny a časopisy Slovákov žijúcich v západnej Európe v Krajskej knižnici v Žiline a beseda s predstaviteľmi spolkov, redaktormi a publicistami, výstava kníh exilovej literatúry i stretnutie so žilinskými matičiarmi a členkami Živeny v Dome Matice slovenskej v Žiline.
Na 16. ročníku Dní Slovákov žijúcich v zahraničí sa zúčastňuje deväťdesiatčlenná delegácia Slovákov z desiatich štátov západnej Európy. Z krajín, ktoré v rôznych emigračných vlnách prijali Slovákov, ktorí žijú veľmi aktívnym životom.
"Medzi nimi sú predstavitelia spolkového života, zástupcovia tlače, umelci, ktorí vystúpia v galaprograme, výtvarníci, ktorí sa tu prezentujú výstavami a predstavíme aj dokumentárnu výstavu. Pripravili sme tiež besedu v Krajskej knižnici v Žiline, aby sa aj v Žiline vedelo o tom, aký spolkový život sa rozvíja v týchto krajinách alebo čo je poslaním týchto spolkov," uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Program festivalu pokračuje v sobotu a nedeľu v Martine a Bratislave.
Autor: TASR a (lk)
