KAMENNÁ PORUBA. Peter Hulín miluje huby. Keďže pracuje ako pilčík, v slovenských horách strávi každý deň. A ak aj náhodou nejde do práce, neodpustí si vychádzku do lesa. „Na huby chodím každý deň," hovorí.
To, či rozpozná huby jednu od druhej, sme sa ani pýtať nemuseli. „Rozoznám všetky huby. Plávka zelená, hnedá, červená sú dobré huby. Prudko jedovatá plávka je tmavočervená," hneď uviedol aj príklad, keď sme ho skúšali, či a ktorá plávka je jedovatá.
Vedomosti po starých rodičoch
Všetko o hubách sa vraj naučil od svojho starého otca. „Keď žil starý otec, chodil som s ním na huby. Bol to starý hubár. On ma naučil poznať huby," spomína, ako sa dopracoval k svojim terajším úžasným vedomostiam
o hubách.
Peter Hulín nás hneď aj začal skúšať z našich znalostí. Po otázke, ktorá huba rastie ako prvá, a našej promptnej odpovedi, že májovka, sa iba veselo zasmial a pokrútil hlavou. „Nie veru. Prvý rastie smrčok. Je to vysoká huba a vyzerá ako stromček. Je jej päť druhov a začína rásť už v apríli. Potom začínajú rásť májovky a modráky. A potom idú hríby a ostatné huby," poučil nás. Ako sa nám pochválil, huby už našiel aj v zime. A nebolo to tak dávno. Len v januári ich pár pozbieral spomedzi snehu.
Netají miesta, kde sú huby
„Tohto roku je strašne veľa húb. Samozrejme, treba poznať miesta, kde rastú. Lebo huby nerastú všade," prezrádza s potuteľným úsmevom.
Ako sám ďalej prezradil, najradšej chodieva do hory na Porubskú stranu. „Ale zájdem aj do Kuneradu či do Turia. Keď idem z roboty cez horu, tak nazbieram huby. Netajím miesta, kde rastú. Je ich veľa."
Tisíc hríbov
Peter Hulín sa popri svojej práci dostal aj do Tatier, ktoré postihla kalamita. Všetky stromy vyváľalo a on spolu s kolegami, koňmi, i traktormi boli pomáhať. Vtedy našiel za jeden deň najviac húb vo svojom živote. Bolo ich okolo tisíc. „Traja ich nestačili čistiť, toľko som im nosil. Chodil som kolenačky a popod svrčinky som ich vyhadzoval. Vtedy som ich veru nazbieral. A všetko pravé hríby."
V tom čase našiel aj svoj najväčší úlovok. „Hríb mal cez tri kilá," spomína s pýchou. Podobnej váhy našiel hríb aj na Bystričkách pri Martine, v období, keď tam pracoval. „Odtiaľ som sa tiež nanosil húb. Mamka
s tatkom, keď ešte žili, by vám veru povedali. Priniesol som neraz plné vrece."
Ako sa správne sušia huby
Väčšinu húb, ktoré z lesov prinesie, necháva vysušiť. „Časť suším, časť nechám zamraziť." Huby suší na slnku, i na peci. Záleží od počasia. A tiež na peci bývajú rýchlejšie suché. Potom ich dáva do sklenených dóz, ktoré skladuje v špajze pod policami. „Aby dnu mušky nevošli, stačí dať troška mletého korenia na spodok dózy," prezradil nám fintu, ako sa zbaviť mušiek, ktoré by mohli huby znehodnotiť.
Kedysi si pán Hulín huby aj zaváral. Dnes už to nerobí. „Zakladal som václavky," hovorí, no v súčasnosti má húb dostatok a nepotrebuje ich zavárať.
Hovädzinka na hubách
Na otázku týkajúcu sa konzumácie húb sa vášnivý zberateľ zasmial. „Pravdaže ich jem. Varím si z nich praženicu i hubovú polievku."
Najradšej však má hovädzinu na hubách. „Osmažíte cibuľku, pridáte huby, potom pridáte hovädzie mäsko a necháte podusiť. Potom už len zahustím múkou a je to. Uvarím ale bárs čo. Nie je problém," chváli sa hubár. Zo všetkých húb mu najviac chutí suchohríb jesenný. „Sú tmavohnedé a majú hrubé stopky. Tie sú parádne," opisuje nám horlivo.
Peter Hulín väčšinu svojho „úlovku" porozdáva susedom a známym. „Nech si dajú, veď čo budem s toľkými hubami robiť," smeje sa a už nám aj na cestu balí sušené hríby.
