Kedysi v nich pochovávali ľudí, neskôr uskladňovali potraviny, za vojny zachránili židovské deti a dnes ich môžu navštíviť turisti. Pivnice pod Mariánskym námestím vyrážajú dych svojou veľkosťou a tajomnosťou.
ŽILINA. Brat Faustín z Rádu menších bratov kapucínov schádza schodmi do podzemia. Kráča úzkou, temnou a vlhkou chodbou. Tvár mu osvetľujú sviečky. Ukazuje na jediný gotický portál, ktorý sa v meste, presnejšie pod ním, zachoval.
„Nachádzame sa v pôvodných meštianskych pivniciach pod meštiackymi domami, ktoré pochádzajú z 15. storočia. Nad nami je Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola. Postavili ho jezuiti, ktorí sem prišli ako rekatolizačná misia v 17. storočí," uvádza skupinu dvadsiatich zvedavcov Martina Betušová z Turistickej informačnej kancelárie Žilina. Katakomby si práve pozerajú zástupcovia partnerských miest Žiliny.
Pôvodné chodby sú temné a vlhké, zatuchnutý vzduch miestami presvecuje svetlo z vetrákov, cez ktoré sem ľudia hádžu odpadky. Steny pivníc boli z kameňa a dosiek, dodnes sa zachovalo pôvodné šalovanie. Drevo pri požiaroch zhorelo a na stenách sa vytvoril povrch pripomínajúci maltu. Dnes sa melí a ošupuje.
Gotické pivnice vás prekvapia svojou rozlohou a rozvetvenosťou. Niektoré bočné chodbičky sú zasypané a nikto nevie, čo je za nimi. Unikátny je jediný zachovaný gotický portál na území mesta. Tiež miesta pre pozostatky mŕtvych na spôsob pece - lokuly či plesňou obrastená pokladnička na milodary.
Podobné priestory boli pod všetkými meštiackymi domami okolo námestia. Sú však zrekonštruované a využité komerčne.
S katakombami je spojená aj legenda. „Na Mariánskom námestí žila vedma Agáta, v meste sa jej mnohí báli, lebo veštila a často povedala pravdu. V čase trhov bolo zlé počasie a nikto ju nechcel prichýliť, iba bratia jezuiti. Umiestnili ju práve do tejto podzemnej miestnosti. Práve vtedy vypukol veľký požiar a zhoreli všetky domy na Mariánskom námestí, zachoval sa len kostol a kláštor. Agáte teda pripísali rôzne čary," hovorí Betušová.
Jediný zachovaný gotický oblúk v Žiline je práve v týchto pivniciach. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Bratia osvetľujú históriu
Už dvadsať rokov sa stará o kláštor a kostol mužská katolícka rehoľa - Rád menších bratov kapucínov. V ich komunite je momentálne 17 bratov.
„Hosťom, ktorých tu v pivniciach privítame, môžeme hovoriť, aj kým sme a komu sme uverili. Výborné je ale, že môžeme sprostredkovať dedičstvo, ktoré história ponúka a takto prispieť do kultúrneho povedomia Žiliny," hovorí brat Ondrej. Kostol má podľa neho výbornú polohu v centre. Je otvorený celý deň
a v rušnom meste slúži aj ako oáza ticha.
Brat Faustín rozpovie turistom o Ráde menších bratov kapucínov. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Na sprístupnení pivníc verejnosti sa s rádom dohodla Turistická informačná kancelária. Odvtedy urobili už asi sto prehliadok. Záujem majú hlavne školy, ľudia tu boli už z celého sveta.
Prehliadky sú buď s osvetlením, za svetla sviečok alebo iba s čelovými svietidlami. V kláštore sídli Žilinská diecéza, prehliadky sú zatiaľ maximálne raz do týždňa. V budúcnosti chce mesto spolu s rádom sprístupniť priestory viac. Nedávno bola v podzemí výstava samorastov.
Rozľahlé pivnice osvetľuje svetlo z desiatok kahancov. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
História kostola a kláštora
Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola a kláštor postavili jezuiti, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654. Využili na to päť domov, ktoré na námestí odkúpili. Zriadili tu nižšie gymnázium. Neskôr objekty odkúpilo Nitrianske biskupstvo a po rekonštrukcii bol od roku 1833 v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva, odtiaľ pochádza názov Sirotársky kostol. Neskôr prevzala sirotinec Kongregácia dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, tzv. vincentky. Počas II. sv. vojny ukryli zachránili v kláštore niekoľko židovských detí. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.
(zdroj: TIK Žilina)