Fotograf na voľnej nohe - Eduard Hladký vystavuje na Strečnianskom hrade podvodné fotografie. Výstava Svet ticha potrvá na hrade do 31. októbra 2009.
Edo, je práve po vernisáži výstavy tvojich fotografií spod hladiny morí na hrade Strečno. Si programátor - analytik, to znamená že remeslo, ktoré ťa živí máš v rukách. Ale čo fotografia, ako to s ňou v tvojom živote bolo?
Fotografia bola a je v mojom živote veľkým koníčkom. Som rád, že zostala iba koníčkom a nestala sa mojou profesiou, ktorou by som sa mal živiť. Väčšinou ten, kto sa fotografiou živí je nútený svojim okolím a okolnosťami robiť nie takú fotografiu akú by chcel robiť on sám, ale takú akú si žiada komercia. Česť výnimkám. Ja som sa tomu ubránil. Človek musí robiť to čo ho živí, aby mohol robiť to čo ho baví. Ja mám navyše tú výhodu, že robím prácu, ktorá ma živí i baví a zároveň robím aj to čo ma baví - fotografovanie. Dúfam, že to v tejto polohe aj naďalej zostane.
Čitateľov bude zaujímať čo bolo tým impulzom, že si sa už v detstve začal zaujímať o fotografiu?
K fotografii ma priviedol v šiestej triede základnej školy môj učiteľ matematiky, ktorý zároveň viedol aj fotokrúžok. Začínal som s otcovým fotoaparátom. Neskôr som prešiel do vtedajšieho Domu pionierov v Žiline, kde sme mali vo fotokrúžku veľmi dobrého inštruktora, ktorý mi dal základy hlavne v kompozícii fotografie. Dodnes mi v hlave znejú jeho rady. Nechápal som prečo bol vtedy na nás taký tvrdý a tak trval na správnej kompozícii obrazu. Až neskôr som pochopil, že kompozíciu musí fotograf robiť intuitívne už v hľadáčiku fotoaparátu, celá fotografia je len o kompozícii. Bola to pre mňa dobrá škola.
To si povedal pekne, ale zaujíma ma tvoj prechod od klasickej fotografie zachytávajúcej život okolo nás, tak povediac život "nad vodou" k fotografii "podvodnej" samozrejme v dobrom slova zmysle.
"Na suchu" fotografujem už viac ako 30 rokov. Od malička som obdivoval filmy Jacquesa Cousteaua, filmy z podmorského sveta a zaujímal sa o potápanie. Žiaľ, doba bola vtedy taká, že potápať sa dalo len organizovane cez Zväzarm (Zväz pre spoluprácu z armádou- pozn. autora) a mne nezostalo nič iné ako fotografovať "nad vodou" a snívať o potápaní. Až v "novej dobe" som absolvoval kurz potápania a pod vodu som stiahol nielen seba, ale aj fotoaparát. A tým to začalo.
A čo technika ktorú používaš?
Technika je dôležitá, začal som s malým, jednoduchým fotoaparátom - kompaktom, ale už pri prvom ponore som zistil, že nespĺňa požiadavky kvalitnej fotografie. Teraz už používam techniku, ktorá vyhovuje mojim nárokom na kvalitnú prácu.
Ktoré podmorské destinácie si už objavoval?
Najradšej sa potápam v Červenom mori pri Egypte, považujem túto lokalitu za podmorsky najzaujímavejšiu, ale potápal som sa aj v Indonézii, Thajsku.
Zažil si aj niečo dramatické pri potápaní? Napríklad stretnutie so žralokom? Keď sa povie"žralok", ľuďom hneď nabieha husia koža len z pomyslenia na stretnutie s ním.
Keď som sa so žralokom stretol, vôbec som neuvažoval na tým, že žralok je nebezpečný, hoci som bol od neho iba na vzdialenosť dotyku ruky. Bol som ním fascinovaný. Čo však bolo oveľa dramatickejšie bola situácia, keď pri jednom nočnom ponore sa na nás po rozsvietení bateriek začali rútiť húfy perutínov, závojnatých rýb, ináč veľmi pekných, ale v ich závojoch sa skrývajú jedovaté žlazy. Všetkým radím nedotýkať sa takýchto rýb. Keď som si pri fotografovaní jedného perutína ľavou rukou vyrovnával polohu tela pretože pod vodou je človek ako v bezváhovom stave, s hrôzou som zistil, že moja holá ľavá ruka je medzi asi dvadsiatimi perutínmi. Až potom som zbadal zhrozený výraz mojich priateľov, ktorí sa pozerali ako to dopadne.
Ako vidím dopadlo to našťastie dobre. A čo tvoje plány do budúcnosti? Nechcel by si vydať knihu fotografií, máš ich veľa, určite na niekoľko knižiek.
Je to môj sen, ale vieme všetci, koľko stojí vydanie knihy, a sponzorov je málo.....
Ešte posledná otázka, Čo rodina, manželka. Toleruje tvojho koníčka? Je to náročný šport aj vzhľadom na situácie, ktoré si spomínal.
Vzhľadom na to, že som uzavrel poistky, ktoré zabezpečujú rodinu (smiech)..........tak to ide. Keby som chodil každú chvíľu na potápačské expedície, určite by to partnerovi vadilo, ale pretože ich nepodnikám často, tak mi to manželka toleruje (a som rád, že mi to toleruje a ďakujem jej za to).
Eduard Hladký
Vyštudoval Katedru technickej kybernetiky ŽU. Pracuje ako programátor- analytik "na voľnej nohe". Fotografuje od roku 1975, UW (Under Water) fotografii sa venuje od roku 2005.
Autor: Milan Veliký
