ŽILINA. Janka Matejčíková rada maľuje. Už od detstva inklinovala k tomuto umeniu, no jej talent sa prejavil až v pokročilejšom veku. Nie je profesionálna maliarka, maľuje sebe pre radosť a rovnako pre radosť svojich známych. „Vždy som mala rada niečo tvorivé ako kreslenie," prezradila. Ako učiteľka umeleckých rezbárov sa neraz chcela spolu s kolegyňou priučiť maľovaniu, no ako sama povedala: „Keďže sme boli odborné učiteľky, tak nám to v tej dobe neumožnili."
Maľovanie zdokonaľuje na kurzoch
„Dozvedela som sa, že v Makovického dome prebieha stretnutie amatérskych výtvarníkov, čo je fantastická vec," priznala nadšene Janka Matejčíková. Sama tam chodí už päť rokov. A je pod patronátom akademického maliara Stanislava Lajdu.
„Raz do mesiaca sa zídeme, donesieme so sebou, čo namaľujeme a získame posudok," prezradila nám. Posudok ju v práci posunie ďalej. Vďaka nemu sa dozvie, či to, čo nakreslila, je dobré, či to má dobrú perspektívu a podobne. „Pritom dostávame prednášky o rôznych technikách." Vďaka čomu sa Janka Matejčíková naučila robiť linoryt, papierotlač i koláže. „Raz som bola taká nadšená z koláží, že pol roka som nechcela robiť nič iné," hovorila zanietene.
Pracovala aj s keramikou
Okrem Klubu neprofesionálnych výtvarníkov navštevuje pravidelne aj umeleckú školu na Solinkách. „Možno tam robiť keramiku, batikovanie i maľovanie. Tento rok mi vyšiel čas len na maľovanie, no predtým som robila aj keramiku a batikovanie," prezradila. Pre svoj talent ju nahovárali na školu. „Ale ja som sa učila 32 rokov, a tak som povedala nie. Učím sa už len to, čo je pre mňa povznášajúce." Najviac primkla k maľovaniu a drotárčine.
Nikam sa neponáhľa
V poslednom čase sa okrem maľby venuje aj drôtovaniu. Pri práci používa včelársky a medený drôt. Prvý výrobok z drôtu bol zvonček. „Bol hrozný. Každé očko inakšie," zasmiala sa a dodala: „Vravela som si: toto v živote nikomu neukážem. Ale som si ho odložila ako výzvu. Lebo keď človek chce a dá si záležať, pomaly spraví lepšie veci."
Rovnomerné zvončeky vraj mala až po tridsiatom z nich. Odvtedy už zdrôtovala mnoho vecí. Vianočné gule, strapec veľkonočných vajec, anjelikov, vázu s kvetmi, veľkého Krista. Ako povedala, robila ho z drôtu trojmo. „Rezal mi prsty, lebo drôt je pevný a vy musíte utiahnuť každú slučku. Drôteného Krista som urobila asi na piaty pokus, kým som s ním bola úplne spokojná."
Postupne ju začínajú viac lákať väčšie kúsky. „Chcem, aby ten drôt aj niečo hovoril," vysvetlila. Na ukážku nám priniesla drôtovaný "obraz", z ktorého vystupoval chlapec.
Svojej záľube venuje všetok potrebný čas. „Ja veľmi pomaly robím, niektoré ženy stihnú aj dva - tri kúsky urobiť, kým ja jeden. Rovnaké je to aj s maľovaním. Ale pre mňa je to oddych, nikam sa neponáhľam," prezradila na seba úprimným hlasom.
Prezentuje svoju prácu
Remeselníckych jarmokov sa veľmi nezúčastňuje. Napriek tomu pravidelne chodieva do Čadce na Bartolomejský hodový jarmok. Nosnou témou mestských slávností bývajú kysucké tradície a remeslá, prezentácia ľudovej kultúry a výtvarného umenia. Tento rok bude jarmok v nedeľu 30. augusta.
