DOLNÝ HRIČOV. „Sedieť a vyrezávať ornamenty nie je tvorivá práca. Ale dať nástroju dušu a dosiahnuť z neho najširšiu škálu a najkrajší zvuk, to je tvorivá práca," vraví Roman Bienik, ktorý sa vo svojom voľnom čase venuje výrobe píšťaliek, fujár i gájd. Stretáva sa s fujaristami i gajdošmi na rôznych spoločných podujatiach, kde si medzi sebou navzájom, okrem iného, vymieňajú skúsenosti.
„Jeden starý výrobca z Detvy hovorieval, že keď chytí fujaru do ruky, tak na prvý pohľad vidí, či bola robená s láskou alebo nie," prezrádza Roman Bienik a pokračuje: „Drevo musí mať človek rád. Ak ho rád nemá, tak je úplne zbytočné, aby sa s ním snažil robiť."
Hrá od mala
Vie hrať na každom nástroji, ktorý urobí. „Robil som už aj barokové hoboje, avšak na nich hrať neviem. Raz prišli za mnou traja študenti a dostal som predlohu historického nástroja, podľa čoho som urobil konštrukciu," hovorí.
Aktívne hráva už takmer 40 rokov, nástroje vyrába, ako sám tvrdí, 35 až 38 rokov. Ľudovú hudbu hráva pomaly aj 40 rokov. „Spolupracujem s pani Helenou Záhradníkovou, ktorú považujem za jednu z najlepších folklórnych speváčok. Výborne sa kombinujú píšťalky s jej hlasom," pochvaľuje si.
Hrať začal ako 11-ročný chlapec, o tri roky neskôr si už vyrezal svoju prvú píšťalku. Odvtedy mu už rukami prešlo veľa kúskov dreva. Štatistiky si však nevedie. „Jediné, čo si evidujem, sú gajdy. Tieto sú už dvadsiate siedme," priznáva a ukazuje na ne.
Píšťalka z bazy, fujara z jaseňa
Pri svojej záľube minie umelec množstvo dreva. Berie ho v hore. „Je s tým robota, ale ja napríklad, keď chodím autom, nosím si pílku stále so sebou. Neraz sa mi už stalo, že som popri šoférovaní zbadal pekné drevo," hovorí. Píšťalky robí najčastejšie z bazového dreva, ale fujary sa snaží robiť z tvrdších drevín ako jaseň či agát, čo je dosť netradičné.
„Nie je to ani nič výnimočné, ale nie je to najčastejší materiál, ktorý sa používa na výrobu fujary. Najčastejšie používajú bazu, lebo tá je dobrá aj akusticky," vysvetľuje.
Pod svoje výrobky sa aj podpisuje. „Každý dobrý výrobca, ktorý sa nemusí hanbiť za svoju robotu sa má na každom nástroji, ktorý vyrobí podpísať," tvrdí Bienik. On sám používa ako podpis erb, ktorý vyreže dole na nástroji a doň zakomponuje skratku RB.
Hra na gajdách
Roman Bienik bol aj pri zrode cechu gajdošov. Sám považuje gajdy za prekrásny nástroj. „Gajdy sú taký malý ľudový orgán, ktorý spája niekoľko hlasov naraz," vraví Roman Bienik a začína vysvetľovať akým spôsobom sa vyrábajú.
„Na gajdy treba nielen drevo ale aj mech. Zarežem si kozičku, oderiem ju z kože, samozrejme, treba vedieť kedy ju zarezať aj ako ju zarezať. Zavesím ju za nohy a ťahám kožu ako zo zajaca."
Hričovské pastorále
V Dolnom Hričove bude v sobotu 15. augusta obecná udalosť roka pod názvom Hričovské pastorále. Ako nám prezradil sám Roman Bienik, ktorý je jedným z organizátorov tohto veľkolepého dolnohričovského podujatia, ústredným motívom je oslava bačovskej pastierskej kultúry.
„Pri zrode tejto akcie sme boli štyria," spomína na začiatky: „Prvý rok to bolo o výrobe bačovských výrobkov, žinčice, syra, druhý rok sme pridali aj súťaž v strihaní oviec." Súťaž sa uchytila, a preto nebude chýbať ani tento rok. Podujatie začne na ihrisku o 14.30 h.
„Ak nám to vyjde toho roku a nesklamú tí, ktorí sa prihlásili, tak prídu aj ľudia z Čiech a Poľska, takže by to malo mať medzinárodný charakter," usmieva sa.
Takže neváhajte a tiež sa príďte pozrieť. Čakať vás budú najlepšie bryndzové halušky a iné čerstvé výrobky z ovčieho mlieka. „Pre deti je pripravený ponyexpres. Pravidlom sú kone v záprahu. Deti sa vozia po dedine a je to je pre ne obrovský zážitok," hovorí Bienik.
