ŽILINA. S nápadom prežiť letné obdobie mimo mesta prišiel Jožo, ktorý je bezdomovcom už 20 rokov. Stan si rozložil na okraji poľa vedľa čerpacej stanice na Šibeniciach pri mestskej časti Rosinky.
„Žije sa mi tu veľmi dobre, mám priateľov, priateľky, všetko je v pohode. Pochádzam z Kolárovíc, takto bývam každé leto. Je tu lepšie ako v meste, kľud a pohoda," hovorí Jožo. Vracia sa z lesa, kde nazbieral dve tašky dreva na oheň, chystá sa variť obed.
Spolu s troma kamarátmi - tiež bezdomovcami sa tu snažia žiť slušne. „Chodíme na brigády, do lesov na Šumavu a kde je treba. Tu v Žiline je však s robotou bieda, zbierame papier a železo."
Letný dom vznikol zo starého stanu, ktorý nadkryl celtovinovou plachtou. Pred slnkom chráni slnečník zapichnutý v starých pneumatikách zo susedného autoservisu.
„Spávame v stane, vedľa na ohnisku si dvakrát denne varíme, napríklad aj segedínsky a alebo kotlíkový guláš. Priateľka je veľmi dobrá kuchárka," pochválil Jožo svoju kamarátku, ktorá sa však kamery hanbí a nechcela, aby sme ju nakrúcali.
„Cítim sa tu ako na dovolenke," hovorí druhý Jozef, kamarát, ktorý prišiel pozrieť. Uvaria si spolu kávu, zahrajú karty či vypočujú rádio na baterky.
Špaky nájdu na pumpe
Len sto metrov to majú dovolenkári na čerpaciu stanicu. Chodia tam pravidelne, čo sa však zákazníkom a obsluhe príliš nepozdáva.
„Prídu, vyzbierajú špaky, ktoré sa dajú dofajčiť, potom sa prehrabú vo všetkých košoch a idú preč. Niekedy si kúpia zápalky alebo cigarety. Ak ale začnú žobrať, tak ich vyhodíme," povedala zamestnankyňa stanice Petra Melichárová.
So susedmi má aj kuriózne zážitky. „Kolegyňa im volala už aj sanitku, lebo tam mali pani, ktorá sa nemohla ani pohnúť, tak bola v nemocnici," povedala.
V Rosinkách o bezdomovcoch vedia. „Mne to veľmi neprekáža, viem, že tu chodia, ale nerobia problémy a neotravujú," povedal Dano.
Na ohnisku si uvaria aj segedínsky guláš. V pozadí stan a rodinné domy. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Stráži ich Julka
„Je to bieda na tieto časy. Máme málo peňazí, ale každý má svoj život," hovorí druhý Jožo, ktorý kamaráta navštevuje. Inak býva v meste, spáva v opustenej budove na Menze. Leto má rád, lebo nemrzne. Zimu nie, vtedy mrzne.
Alkohol je v ich príbytku podľa Joža iba zriedka, hovorí, že si dajú sem- tam nejaké pivko.
„Kamaráti sa prídu porozprávať, nerobia zle, každý je tu spokojný," povedal Jozef. Ešte zaspomína na staré časy, keď robil 10 rokov gazdu a na to, ako sa prebíjal životom.
Na šnúre kotviacej stan sa suší oblečenie, ktoré si vyprali v neďalekom Vodnom diele Žilina. Obtiera sa oň Julka - bernský salašnícky pes, zatiaľ iba mláďa. Jozefovi stráži stan a chodí s ním na prechádzky.
