Mysleli tým psychiatrické oddelenie. Neskôr som do týchto priestorov viackrát zavítal, navštíviť priateľa, známu, kolegu z práce. A videl som tam podnikateľov, študentov, ľudí rôzneho veku i povolania. Oddelenie sa nachádzalo v krásnom parčíku, ktorý mal priam zázračné liečebné účinky. Bol tam pokoj, lavičky, pacienti sa mohli v pokoji poprechádzať. Bez obáv, že by ich zrazilo auto či neplánovane stretli susedia z paneláku. Pacienti po 2 - 3 na izbe.
Toto všetko je preč. Vedenie nemocnice sa rozhodlo za 624 000 eur areál predať. Rýchlo a definitívne. Personál psychiatrického oddelenia mal tri dni na presťahovanie seba i pacientov. Prevádzka bola drahá, pacientov bolo nutné prevážať na bežné vyšetrenia sanitkou. Toľko oficiálne stanovisko.
Dnes sú pacienti, ľudia, ktorým sa „zrútil svet“, doslova v núdzových podmienkach, v blízkosti očného a onkologického oddelenia. V nekompaktnom priestore suterénu a druhého poschodia. A keďže v areáli nemocnice je takmer neobmedzený prístup motorových vozidiel, sú v prípade vychádzky ohrozovaní doslova na živote. Na izbách sa ich tiesni päť až šesť. Tak blahodarny spánok neprichádza, pretože sa rušia navzájom.
Nemocnica, napriek viacročným plánom, nepripravila dostatočne dôstojné podmienky pre liečbu týchto civilizačných chorôb 21. storočia. Pre pacientov, ktorí hneď po deťoch, vzhľadom k špecifikám týchto chorôb, majú najmenšiu možnosť brániť sa. Tak píšu lekári, príbuzní pacientov.
Na všetky strany volajú, prosia o pomoc. Márne. Námestník nemocnice a poslanec MZ v Žiline Juraj Popluhár hovorí, že je všetko v poriadku. Nebol porušený zákon a to je hlavné. Listy sú už vraj bezpredmetné, personál musí pochopiť, že z tejto situácie niet úniku. Treba ohnúť chrbát a pracovať. Bože, aké smutné!
