ŽILINA. Adam Žilák, ešte iba 17-ročný záložník MŠK Žilina, nastúpil v zápase 2. predkola Európskej ligy proti Dacii Kišiňov na svoj premiérový duel za prvý tím. Svojim výkonom nesklamal a za štvrťhodinu pobytu na trávniku ukázal, že si nomináciu na duel od trénera Pavla Hapala vyslúžil právom.
S akými pokynmi vás posielal v 76. minúte tréner na trávnik?
- Povedal mi, aby som hral kolmo k bráne, potiahol lopty po čiare a aby som sa nebál.
Nikdy ste nehrali súťažný zápas za áčko, takže je to pre vás štart ako z ríše snov.
- Som rád, že sa tak stalo, ale pri takých hráčoch rýchlo zo mňa opadla tréma.
Čakali ste, že vás tréner za stavu 1:0 pošle do zápasu? Je to trochu riziko, nebáli ste sa?
- Nie, strach som nemal, práve naopak. Chcel som hrať a sebavedomie mi nechýbalo.
Ako ste vnímali hru súpera?
- Bol síce kvalitný, ale my sme hrali lepšie.
Bude výsledok 2:0, ktorý ste dosiahli, postačujúci na postup?
- Myslím, že áno.
Veríte, že si zahráte aj v Kišiňove v odvete?
- Budem rád, ak sa dostanem na ihrisko. Nechám to však na trénera.
Povedal vám po zápase niečo k vášmu výkonu?
- Nie, ešte nestihol. Chalani v šatni mi povedali, že to bolo dobré a podali sme si ruky.
Ste Martinčan, odchovanec miestneho Fomatu. Ako dlho hráte v MŠK?
- Som tu od pätnástich, hrám už tretí rok za Žilinu. Zatiaľ som hral iba za béčko a dorast. Začiatky boli trochu ťažšie, ale potom to už šlo. Teraz sa cítim fantasticky.
Ako vás prijali v kabíne spoluhráči? Predsa len, ste v nej najmladší.
- Zatiaľ som najmladší, ale napriek tomu ma prijali veľmi dobre, takže som spokojný.
Máte aj svoj futbalový vzor?
- Áno, je ním Cristiano Ronaldo. Vravia však, že sa podobám na Carlesa Puyola.
Bol vás na zápase pozrieť aj niekto z vašej rodiny?
- Áno, mal som tu brata a kamarátov. Po zápase však idem domov, žiadne oslavy nebudú. Pôjdem spať.
