Pri svojom pobyte v Dolnom Korutánsku som denne prechádzal okolo miesta tragického skonu Jorga Heidera. V našich končinách bol známy ako národniar a nacionalista.
Po pol roku na mieste tragédie vzniklo pietne miesto so stovkami vencov a stovkami sviečok. Ozvalo sa vo mne novinárske srdce a dal som sa do analýzy Heiderovej obľúbenosti.
Odpovede boli jednoduché. Silou osobnosti pomáhal sociálne slabším, rodinám s deťmi a starým a nemohúcim. Mal silné sociálne cítenie, napríklad škôlky boli zadarmo.
Aj u nás máme svojho „ Heidera...“ Čo ten vo svojej politickej misii urobil? Bez úplaty sa do domova dôchodcov nedostanete. Opýtajte sa matiek, koľko platia v materských škôlkach za svoje ratolesti a horko zaplačú. Mohol by som pokračovať.
Pri vyslovení mena nášho „otca národa“ si slušný človek pomyslí svoje. Pri jeho živote mi napadla myšlienka. Je otázka času, kedy si kúpi vesmírne monštrum a ako prvý v galaxii vystúpi na neprebádanú pôdu planéty v súhvezdí najbližšej hviezdy Proxima Centauri.
Let potrvá tisícročia, ale on to zvládne. Príde síce o pár poslaneckých platov, ale pri súčasnej konfigurácii parlamentu možno ani nie.
Zapáli niekto na mieste štartu aspoň jednu sviečočku? Možno ich budú tisíce z vďačnosti, že sa v bulvárnej tlači
s jeho menom už nestretnú!
Autor: Vlado Javorský
