Uplynulo 35 rokov od chvíle, kedy som ako ženatý vysokoškolák kúpil tehotnej manželke automatickú práčku. Aby som jej údel matky aspoň trošku uľahčil, lebo vtedy pampersky nejestvovali.
O pár dní ma navštívili dvaja páni z kriminálky, aby som preukázal pôvod svojho luxusného majetku. Treba podotknúť, že automatická práčka bol luxus mnohým nedoprianý, nakoľko cena práčky sa rovnala trojmesačnému platu. V tom čase som už pracoval ako dvorný výtvarník a scenárista Slovenskej televízie a akurát som dostal autorský honorár. Ukázal som im zmluvu i ústrižok poštovej poukážky. Padli im sánky, lebo stratili tromfy, ako požiadať o povýšenie za odhalenie zločinnosti v mojom živote.
Vedelo sa o všetkom a o každom. Koloval v národe vtip, že keď sa stretli americký a sovietsky prezident, ukazovali si štátne poklady. V Amerike v podzemných trezoroch strážili tisíce ozbrojených vojakov. Sovietsky zaviedol amerického do tajgy, kde mu ukázal drevené polozhnité budovy plné zlata. Američan sa opýtal: „Prečo poklad nestrážite?" Soviet odpovedal: „ A načo? My strážime ľudí!" Kontrola pôvodu majetku je zámerne vrchnosťou zahmlievaná. Tisíce majú toľko špiny za nechtami, že keby sa mal vážne urobiť poriadok v tomto Augiášovom chlieve, potrebovali by sme ustanoviť stovky nových sudcov a dať postaviť desiatky väzenských ubytovní.
Autor: Vlado Javorský
