Krajská prokuratúra v Žiline rozhodla, že vyšetrovanie v kauze úplnej prestavby - totálnej demolácie starej fary, bude pokračovať. Stalo sa tak na podnet ministerstva kultúry, ktoré je presvedčené, že v čase nájazdu bagrov bola budova kultúrnou pamiatkou, a teda požívala zvláštnu ochranu.
Vyšetrovanie je vedené proti neznámemu páchateľovi za zločin zneužitia vlastníctva. Ministerstvu kultúry na vyšetrení prípadu evidentne záleží. Verejnosti to dáva právo domnievať sa, že za barbarský skutok bude páchateľ potrestaný. Nech už je ním ktokoľvek. Najnižšia trestná sadzba je v tomto prípade 2 roky za mrežami. Nikomu v Žiline totiž nezáleží na tom, aby sa skutok vyšetril. Každá z troch zúčastnených strán, teda cirkev, investor, aj mesto má v tomto prípade tak trochu zašpinené ruky.
Kým Trabelssie robil len to, čo mu ostatní dvaja dovolili, úloha Harmana a Stromčeka je žalostná. Primátor sa zbavuje zodpovednosti tvrdením, že oni povolili len rekonštrukciu objektu a ten má byť postavený na pôvodné miesto. Zákon totiž hovorí, že pri kultúrnej pamiatke je takýto postup vylúčený.
Ešte horšiu úlohu hrá v tejto hre cirkev. Obrana, ktorú zvolil hovorca Holbička na priamu otázku, vyráža dych. Tvrdí, že oni faru predali aj s právnym stavom, v ktorom sa nachádzala ,a preto zodpovedný je ten, kto ju kúpil.
Tak to je sila. Nielen podľa práva, ale ani podľa zdravého rozumu totiž nemožno trestnú zodpovednosť preniesť na iného človeka nijakou zmluvou a za nijaké peniaze. Žeby k tomuto malo cirkevné právo iný výklad, sa nám nechce veriť.