ŽILINA. V súvislosti s výročiami otvorenia dvoch najvýznamnejších diaľničných tunelov na Slovensku - Sitiny a Braniska - vyhlásila Slovenská tunelárska asociácia (STA) v období od 15. júna do 15. júla na Slovensku Mesiac tunelov. Cieľom tohto podujatia je upozorniť na význam týchto stavieb z hľadiska časového, ekologického, ale v neposlednom rade bezpečnostného. Pri tejto príležitosti STA pripravila pre verejnosť atraktívnu putovnú výstavu, ktorá predstaví to NAJ zo slovenského tunelárstva.
Výstava NAJ zo Slovenského tunelárstva začala svoju púť v nákupnom centre Avion Shoping Park v Bratislave, kde ostane do nedele. Výstava sa potom presunie do Obchodného centra Max v Žiline (22. - 28. jún,) a neskôr do obchodného centra Optima v Košiciach (29. jún - 5. júl). Návštevníci sa tak budú môcť prostredníctvom fotografií oboznámiť s najzaujímavejšími tunelovými stavbami na Slovensku.
Netradičná výstava je prierezom tunelárskej histórie Slovenska, počnúc najstarším tunelom na území Rakúsko-Uhorska, ktorým bol Lamačský tunel, a končiac najočakávanejším tunelom v roku 2009, ktorým je Bôrik, či najdiskutovanejším slovenským tunelom Višňové, ktorý je stále len v rovine plánov.
Označenie najmodernejšieho slovenského tunela získal bratislavský tunel Sitina a a najoriginálnejšieho zas Telgartský tunel na trase na trati Banská Bystrica - Červená Skala. Okrem toho môžu záujemcovia vidieť aj najdlhší, najkratší, či najširší tunel na Slovensku, ale aj tunel, ktorý za obdobie svojho pôsobenia prešiel najradikálnejšou zmenou.
Výstava NAJ zo slovenského tunelárstva má upriamiť pozornosť verejnosti na nezastupiteľné miesto tunelov v dopravnej infraštruktúre krajiny hornatého charakteru, ako je Slovensko. Ich benefity spočívajú vo výraznom skrátení ciest v porovnaní s obchádzkovými trasami, a teda znížením spotreby energií, čo je nielen finančný, ale aj ekologický benefit.
Z ekologického hľadiska taktiež umožňujú v najväčšej možnej miere zachovať charakter krajiny a prírody. V súvislosti s tunelmi sa často hovorí o ich predražení a ceny sa porovnávajú s okolitými krajinami. „Vo veľa prípadoch ide o skreslené informácie. Nestačí porovnať len dĺžku dvoch tunelov, pretože náklady na ich výstavbu značne ovplyvňuje pripravenosť stavby, geologické podmienky, zemepisná poloha či technická úroveň tunela. Ceny slovenských stavebných firiem sú však plne konkurenčné, čo potvrdzujú viaceré víťazstvá v medzinárodných tendroch," uvádza Witkovský.
Ešte závažnejším argumentom je bezpečnosť tunela, nižšia nehodovosť a ušetrenie ľudských životov. Hoci medzi verejnosťou sa rozšíril opačný mýtus. „Nehody v tuneloch sú oveľa atraktívnejšie ako na ostatných komunikáciách, preto sa o nich viac hovorí. Tunely sú však bezpečné, komplikácie vzniknú v prevažnej väčšine vinou vodičov, ktorí nepoznajú pravidlá jazdy či postup, ako je potrebné zachovať sa v prípade mimoriadnej udalosti," uvádza člen STA Miloslav Frankovský.
Slovenské tunely sú však budované v súlade s európskymi požiadavkami na bezpečnosť prevádzky a vybavenosť bezpečnostnými prvkami je na mimoriadne vysokej úrovni. V prípade kritickej situácie pomáhajú bezpečnostné prvky túto situáciu odhaliť, okamžite upovedomiť servisné a záchranné zložky a organizovať záchrannú akciu. Stavby sú vybavené dostatočným počtom únikových východov, svetelnou signalizáciou, či kamerovým systémom.
Autor: kk