ŽILINA. Na papier a do emailu sme s priateľkou napísali sedem mien, ktoré sme uznali za dobré a zaujímavé a rozposlali či rozdali kamarátom a rodine, aby hlasovali. Jasné, že nakoniec si vyberieme sami (a bude to zrejme až na poslednú chvíľu), ale hlasovanie priateľov sa dobre vyvíja a každým dňom dostávam správy. Samozrejme, aj s ďalšími tipmi na nové mená, prípadne i antihlasmi.
Demokratické hlasovanie, aj keď v selektívnej skupine, ktorá v žiadnom prípade nereprezentuje celú našu spoločnosť - skôr ľudí, s ktorými sa rád stretávam, sa ukazuje dosť vyrovnané. Na začiatku to vyzeralo, že každé meno bude mať podobný počet hlasov, chvalabohu, s pribúdajúcimi sa hlasmi predsa len niektoré získava viac a iné menej.
Od bratanca som si požičal knižku o menách. Nie je to tá z radu horoskopových, predpovedajúcich budúcnosť či vlastnosti dieťaťa. Ukazuje skôr, ako sa mená vyvíjali, z akého základu vznikli, odkiaľ k nám prišli. Kniha končí zoznamom mien, ktoré „môžete" dieťaťu dať, pretože sú v kalendári našom či okolitých krajín a matrika vám ich schváli. Nesmierne zaujímavé i zábavné čítanie. Toľko mien, ktoré vidím po prvýkrát v živote a keby neboli v knižke, povedal by som, že ani neexistujú.
Myslím, že ste tiež nevedeli, že sa váš syn môže na Slovensku oficiálne volať napríklad: Abdon, Agab, Achác, Amadeus, Amát, Antip, Aristid, Bazil, Borimír, Brit, Cézar, Ctirad, Čistomil, Dacián, Domoľub, Duchoslav, Egid, Engelbert, Evarist, Fidél, Fortun_ e1t, Gracián, Hilár, Hyacint, Chraniboj, Ilarion, Juventín, Kasius, Krescenc, ...dcéra zas Adelgunda, Aglája, Apia, Babeta, Bona, Bria, Dália, Davorína, Duňa, Džesika, Elektra, Eufrozína, Eustachia, Flóra, Genovéva, Havla, Histimila, Imelda, Jorika, Kandida, Koleta, Kunigunda, ... a to som v abecede prišiel len po K.
A ešte zaujímavejšie mená nájdeme v histórii. V predkresťanskej histórii mali Slovania okrem Svätopluka, Rastislava a Koceľa aj takéto zaujímavé mená: Držimír, Dobromysel, Mnedrag, Sebetech, Mstislav, Goimer či Mojata, medzi ženami Svätožizňa či Mojislavka.
Niektoré z týchto mien sa nám zachovali v zemepisných názvoch. Naopak z krstných mien zase vznikali odvodeniny vo forme priezvisk, napríklad od Beňadika vznikli priezviská: Benedikt, Beňo, Bendžala, Benčík, Beňovský i Benech.
Výber krstných mien sa menil v priebehu histórie, raz boli populárnejšie tie, neskôr iné. Často to bolo spôsobené politickou situáciou (napríklad u nás sa pod vplyvom Sovietskeho zväzu v istom čase rozmohli ruské mená), alebo môže to ovplyvniť aj konkrétna populárna kniha či film. Aj ja som vraj dostal meno podľa hrdinu knihy, ktorú moja mama čítala.
Kreativite sa medze nekladú, ale niektoré príbehy z knižky o menách naozaj pobavia. Napríklad, keď sa objavia u nás mená ako Kozmos, Tiger či Winnetou (to posledné bolo dlho aj mojím favoritom pre syna). Alebo ako sa v bývalej Juhoslávii našli mená Drakula, Antilopa, Banán alebo Fontána.
Jeden kamarát mi zas hovoril, že keď bude mať deti, pomenuje ich podľa čísel z fínštiny: Uksi, Kaksi, ... slovenský spisovateľ Michal Hvorecký zas s obľubou v „budúcnosti korporácií" nazýva svojich hrdinov Sony, Apple či Nokia.
U nás doma a v hlasovaní medzi kamarátmi nateraz vyhráva Adam Adamov, hoci s otázkou, či to nie je hlúpy nápad, aby sa syn volal rovnako, ako má priezvisko. Ale aj Bonifác by sa dostal do „parlamentu", aj on má aspoň 5 percent hlasov. Dobrá správa, že výber „kandidátov" bol úspešný.
