STREČNO. K medovníkom sa dostala pred deviatimi rokmi. „Približne v roku 2000 som si povedala, že budem mať inú výzdobu na Vianoce ako moje susedy. Lebo nie som moc za americký štýl výzdob," povedala nám Miriam Valicová. Začala sledovať v novinových stánkoch časopisy o medovníčkoch.
Z nich sa naučila všetko o príprave, o tom, ako piecť cesto i ako namiešať farbu. „Ako správna gazdiná som, samozrejme, plechy riadne pomastila a medovníky sa mi zliali do jednej kopy," smeje sa na svojich prvých pokusoch. Niečo sa ale podarilo upiecť, a tak mala vyzdobený celý dom.
„Nedalo mi to a začala som skúšať ďalej. Snažila som sa robiť medovníky počas roka, lebo toto nie je len sezónna robota, že na Veľkú noc a na Vianoce. Tým sa človek nevypracuje, musí to robiť stále. Jednoducho musí stále cibriť ruku, prichádzať na to, že plech sa nielen mastí, ale sa musí aj vysypať múkou, aby sa vám cesto nezlievalo, aby moc nenapuchlo, aby nebolo ako betón, aby proste bolo akurát."
Babka Pernikárka
Po príchode do Živeny začala so ženami chodiť na rôzne predvádzacie akcie. „Prvýkrát som bola v Radoli. Tak som sa trochu osmelila," spomína na začiatky. Rada robí netradičné veci, no nevyhýba sa ani tradičným srdiečkam na svadby.
„Volajú má babka Pernikárka. Kamarátka mi dala prezývku. A raz som išla na jednu akciu zdobiť medovníčky. Veru ostali všetci prekvapení, aká mladá babka Pernikárka prišla."
Krava pre veterinára
„Najradšej robím netypické veci, napríklad minulý rok som robila pre jedného pána morskú pannu, tá išla do Talianska. Pre deti som robila vláčik. Klavír bol pre dcéru, ktorá končila konzervatórium a kravu som spravila pre veterinára." Všetky časti medovníkov si robí sama. Nepoužíva formu, lebo na niektoré typy medovníkov ani formy nie sú. „Začala som robiť aj podstavec, aby si to ľudia mohli vystaviť do vitríny."
Dvetisíc srdiečok
Nárazovo upiekla minulý rok pre krízové centrum Náruč, ktorý každý rok usporadúva akciu pri príležitosti Dňa proti týraniu detí, spolu až dvetisíc medovníkov. „Začala som v októbri a do 17. novembra mali byť hotové. Pomáhali mi aj deti, vykrajovali srdiečka a balili medovníčky," opísala, ako zvládla celú situáciu.
Okrem týchto vecí sa venuje aj iným aktivitám. Každoročne prispieva do vianočnej či veľkonočnej výstavy, ktoré sa pravidelne konajú v Makovického dome. Vystavuje aj v Živene, v Budatíne, dokonca i v Rakúsku. Rada svoje umenie prezentuje aj na rôznych predvádzacích akciách. „Rada robím aj pre deti a s deťmi,"vysvetľuje. Pravidelne sa prezentuje pri rôznych akciách na hrade Strečno, nechýbala ani na tohoročných Staromestských slávnostiach.
