ŽILINA. „Ide o to, aby som porozumel moje určenie, aby som videl, čo vlastne chce Božstvo, aby som robil; ide o to, aby som našiel pravdu, ktorá je pravdou pre mňa, aby som našiel ideu, pre ktorú sa oplatí žiť a umrieť. ...Čo by mi osožilo, keby stála pravda predo mnou úplne nahá a chladná, úplne jedno, či ju prijmem alebo nie...? O čo skutočne v živote ide, nie je veľkosť nášho poznania, ale vnútorné konanie človeka. ...Zdá sa mi, akoby som nepil z kalicha pravdy, ale akoby som do neho padol. ...Chcem sa pokúsiť, uprieť pohľad na mňa samého a chcem začať vnútorne konať; pretože len tak budem schopný, presne ako dieťa, sa pri prvom uvedomelom konaní nazvať „Ja", sa nazvať v najhlbšom zmysle „Ja"."
Tieto slová napísal v roku 1843 dánsky filozof Søren Kierkegaard. Možno sa pýtame čo nám môže povedať človek, ktorý žil, myslel a hľadal pravdu uprostred 19. storočia, v úplne inom prostredí, v iných životných podmienkach, v inej kultúre?
A predsa cítime, že z jeho slov vyžaruje aj po 150 rokoch životná sila, ktorá nás aj dnes oslovuje a ukazuje nám smer nášho života, orientáciu našej cesty. Jeho myslenie je aktuálne práve dnes, keď existuje tak veľa ponúk, tak veľa mienok, ktoré bojujú o našu priazeň a ktoré nám sľubujú, že nám ponúknu životnú perspektívu. „Čo by mi osožilo, keby stála pravda predo mnou úplne nahá a chladná, úplne jedno, či ju prijmem alebo nie ...?" Kierkegaard jasne hovorí, že ak sa pravda, ktorá je hlásaná zvonka má stať pravdou, tak sa musí stať „mojou" pravdou. Čokoľvek objektívne má zmysel iba vtedy, keď sa to stane mojou subjektívnou pravdou, keď to bude pravda, o ktorej môžem povedať: pre túto pravdu chcem žiť a zomrieť. Iba tá pravda je skutočnou pravdou, ktorá mi pomôže uvedomiť si moje „Ja".
Pre Kierkegaarda znamená hľadanie pravdy, vlastne hľadanie seba. To je niečo, čo musí človek robiť so zanietením a s vášňou. „Bez vášne sa nedá existovať", hovorí Kierkegaard. Človek, ktorý žije a hľadá vášnivo pravdu je ako jazdec, ktorý jazdí s radosťou a zápalom na krásnom koni. Človek, ktorý iba v živote vegetuje, nechá sa neustále blokovať strachom, žije bez toho, aby hľadal svoju pravdu - hovorí Kierkegaard - je ako kulak, ktorý leží opitý vo voze a kôň ho ťahá kade chce.
Boh oslovuje a volá k pravde človeka jednotlivo, každého jedného zvlášť a preto je ľudská existencia taká ťažká, lebo každý človek musí hľadať svoju vlastnú pravdu a ísť svojou cestou. Hlas, ktorý neoslovuje človeka jednotlivo v jeho vlastnej existencii, ale ktorý oslovuje všetkých naraz „nie je zhora", hovorí Kierkegaard.
Søren Kierkegaard, nekompromisný mysliteľ, ktorý vrhá človeka na neho samého, ktorý chce človeka zrelého, seba si uvedomujúceho a zo seba konajúceho, človeka ktorý pozýva k hľadaniu svojej pravdy a k vášnivej existencii.
Iste sa oplatí nájsť si čas pre tohto mysliteľa a jeho podnety. O odkaze Sørena Kierkegaarda pre súčasnosť budeme s hosťami Prof. Dr. Andrew Burgessom z University New Mexico (USA), ktorý v problematike Sørena Kierkegaarda patrí k svetovej špičke a prezidentom Kierkegaardovej spoločnosti na Slovensku doc. Dr. Romanom Králikom z FF UKF v Nitre diskutovať vo Filozofickej kaviarni Nadácie Polis v pondelok 1. júna o 17.00 na Mariánskom námestí 31 v Žiline. Všetci sú srdečne pozvaní.
Autor: Juraj Bohyník, teológ, kňaz