Jej rozmer, rádovo presahujúci pôvodný zastavaný priestor, nie je dobrou predzvesťou. Obrovská jama, rozbíjajúca storočia cizelované ľudské merítko žilinského centrálneho priestoru, je v našich končinách a v súčasnosti predzvesťou stavebnej obludy. V tejto úvahe sa však s ľahkosťou prenesme cez neexistujúce územné a stavebné povolenie. Obsluha zastavanej jamy ležiacej na súkromnom pozemku a naplnenej podľa receptu istého veľkého investora, zaberie ešte iný, najskôr verejný priestor. Ide o to, po koho cestách, za koho peniaze a na koho úkor.
Slovíčko úkor je kľúčové. Najevidentnejšia ujma sa dotkne obrazu historického jadra mesta. Teraz však mám na mysli ujmu fyzickú, ktorá by nastala, ak by jama zastavaná objektom obchodné centrum Hrad bola každodenne prevádzkovaná.
Dopravno urbanistická štúdia severozápadnej časti centra mesta, spracovaná na konci minulého roku, priniesla niekoľko závažných konštatovaní. To najdôležitejšie je, že II. mestský okruh pri zachovaní doterajšieho rastu dopravy v Žiline v roku 2015 a pri jeho dnešnom obojsmernom prevádzkovaní, bude absolútne nefunkčný. Nielenže nebudú prejazdné križovatky - takýto stav už v špičke existuje dnes - ale nebudú stačiť ani samotné kapacity ulíc II. okruhu. Tieto ulice budú kompletne zaplnené stojacimi autami, pomaly sa pohybujúce autá budú zaplavovať i ulice vedľajšie.
Ako jediné zmysluplné východisko z tohto nepriaznivého stavu bolo v modeloch štúdie preukázané zjednosmernenie II. okruhu, podmienené rozsiahlou zmenou organizácie dopravy v meste. Ale aj v tomto východiskovom modeli sú kritické miesta. Jedným z nich je časť okruhu zasahujúca najbližšie k centru mesta. Sú to Ulice Kálov a Hurbanova. Aby boli prejazdné, aj v jednosmernom režime bude nutné zrušiť niektoré križovatky a zmenšiť počet pripojení. A dostali sme sa k podstate vecí, prípadné pripojenie obchodného centra Hrad - prístup automobilov kupujúcich na podzemné parkovisko, zásobovanie obchodov nákladnými autami - na Ulice Kálov a Hurbanová je v absolútnom rozpore s tým, čo si vyžaduje záchrana fungovania dopravného systému centra mesta.
Nehovoriaco uvažovanom zväčšení kapacít existujúceho parkoviska, jeho rozšírením do podzemia pod Hlinkovo námestie, ktoré možno právom označiť za nezodpovedné blúznenie. Záver: investor, v snahe dopravne obslúžiť svoje obchodné centrum, by mal zabezpečiť i bezkolízny dopravný prístup k svojmu objektu za svoje finančné prostriedky mimo preťažené komunikácie. Pre dopravnú záťaž generovanú prevádzkovaním prípadne postaveného centra Hrad na Uliciach Kálov, Hurbanova i ostatných uliciach II. okruhu totiž voľná kapacita nie je. Mimochodom, nachádzame sa vo fáze Aupark v roku 2004.
Približne pred sto rokmi radní páni mesta New York rozpredali mestské parcely na Manhattane súkromným investorom na stavby, ktorými zhodnocovali svoje peniaze. Radní akosi pozabudli na funkcie mesta vytvárajúce príjemné prostredie pre život obyvateľov. Počase mesto za oveľa väčšie peniaze skúpilo pozemky späť a na ich mieste vytvorilo Central Park. Mestskí radní ale i investori pochopili, že ide o uzavretý kruh. Efektívnosť súkromných investícii vo veľkej miere závisí od spokojnosti obyvateľstva so životnými podmienkami v meste. Podľa toho, čo bude v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení objektu na Farských schodoch ľahko spoznáme, v akom štádiu vývoja sa Žilina nachádza. Snáď raz i do Žiliny príde newyorský čas a osvietenie, najlepšie hneď. Svoje tajné tipy na zbúranie niektorých stavieb a ich náhradu v centre mesta však mám už dnes.
Autor: Ľubomír Mateček
