ŽILINA. V stredu 6. mája pripravuje Mestské divadlo Žilina vo svojej Veľkej sále slovenskú premiéru originálneho divadelného psychotrileru Rolanda Schimmelpfenniga Žena z minulostiv réžii Eduarda Kudláča a v preklade Petra Lomnického. Inscenácia prináša provokatívnu hru o tom, čo sa stane, keď ľudia začnú brať lásku vážne.
Na začiatku príbehu sa stretávame s rodinou v poslednom štádiu sťahovania sa. Všetko je pobalené. Frank (v podaní Borisa Zachara) a Klaudia (Lucia Jašková a. h.) majú pred sebou svoj posledný večer v byte, v ktorom žili 19 rokov svojho manželstva.
Ich syn Andy (Ján Dobrík/ Norman Šáro/Radovan Kianica) sa musí rozlúčiť so svojou prvou láskou Tinou (Iveta Pagáčová/ Kristína Sihelská). Lenže tu sa zrazu objaví tajomná Romy Vogtländerová (Jana Oľhová a. h.), žena z minulosti, aby Frankovi pripomenula jeho dávny sľub lásky, ktorý jej dal ako tínedžer pred 24 rokmi. Sľub, ktorý znel, že sa budú navždy milovať. Žena z minulosti sa vrátila, aby naspäť získala muža, ktorý jej patrí. Od tej chvíle už nič nie je tak, ako všetci očakávali. Ako sa zdá, pre niekoho slová stále nestratili svoju váhu.
Hra sa pohráva s časom a má miestami až filmovú štruktúru. Rýchle klipové prestrihy prenášajú dej do minulosti či budúcnosti a variujú prítomnosť. Niečo sa deje priamo tu a teraz, vzápätí vidíme to, čo sa dialo niekoľko minút predtým, či o dva dni neskôr.
Je to akoby sme si prekrúcali film dopredu a dozadu a pozerali sa len na jeho fragmenty, ktoré však spolu vytvoria oveľa silnejší príbeh. Alebo akoby sme sa nachádzali v hlave niekoho, kto nerozoznáva minulé od prítomného. Monologické prehovory postáv prinášajú informácie, ktoré divák nevidí, tak ako to robil chór v gréckej tragédii. Komédia sa vzápätí mení na drámu, osudovú tragédiu ženskej posadnutosti, mužskej slabosti a krehkosti manželského zväzku.
Roland Schimmelpfennig (1967) patrí medzi najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov a jeho meno sa stalo takmer obchodnou značkou súčasného divadla. Ovplyvnený je francúzskou a talianskou kinematografiou, rád experimentuje s časom a žánrami.
Žena z minulosti sa úspešne inscenovala už v mnohých svetových divadlách (Schimmelpfennig ju napísal na objednávku viedenského Burgtheatra, kde mala premiéru roku 2004).
Eduard Kudláč (1972) absolvoval divadelnú réžiu na VŠMU a Summer Academy for Performing Arts v Sofii. Svoje zameranie na hľadanie nových možností divadla cez pohyb, fragmentarizáciu, neverbálne vyjadrovanie a akciu naplno rozvinul vo vlastnom združení - divadle phenomenontheatre, ktoré založil roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo.
V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf Mestského divadla Žilina.
