Mesto sa rozhodlo povoliť na časti Hlinkovho námestia, za sochou Andreja Hlinku, vjazd do podzemných garáží pre Obchodné centrum Hrad, ktoré tu postaví podnikateľ George Trabelssie. Pri výstavbe pravdepodobne odstránia aj zeleň. Profil námestia za sochou sa má zdvihnúť o jednu úroveň. Na povrchu má ostať verejný priestor s náhradnou zeleňou.
ŽILINA. Vybudovanie takéhoto vstupu do podzemia z Ulice Kálov je, podľa viceprimátora Michala Horeckého, aj hlavného architekta mesta Žilina Martina Paveleka, potrebné z hľadiska vyriešenia dopravy v tejto časti mesta. Je vraj jediným možným riešením prístupu zásobovacích vozidiel do OC Hrad, ale tiež do podzemných garáží reťazca Tesco, ktoré plánuje svoj obchodný dom zrekonštruovať. OC Hrad ešte stále nemá vydané stavebné povolenie, ba dokonca ani územné rozhodnutie. Podľa vedúceho stavebného úradu Ľubomíra Pavloviča o jeho vydanie len požiadali. Zatiaľ majú povolené len hrubé terénne úpravy.
Elegantné riešenie
Po tom, čo investor súhlasil s takýmto riešením, mestská rada rozhodovala o zriadení vecného bremena. Podľa Horeckého nechcelo mesto pozemok predať, ani dať investorovi do prenájmu, pretože ho chceli nechať vo vlastníctve mesta. Vecné bremeno obmedzí mesto v tom smere, že je povinné zniesť vybudovanie a prevádzku takéhoto objektu. Vecné bremeno musí byť zapísané v katastri nehnuteľností. Oproti predaju má pre mesto tú výhodu, že Trabelssie nebude môcť pozemok previesť na nikoho iného. Podľa právneho experta, s ktorým MY Žilinské noviny problém konzultovali, je jeho zriadenie elegantným riešením na to, aby si mesto zachovalo možnosť disponovať s pozemkom na jeho povrchu, teda aby verejné priestranstvo zostalo zachované.
Zasadali dvakrát
Mestská rada zasadla kvôli problému dvakrát. Prvýkrát za navrhnuté riešenie hlasovali Michal Horecký, Miroslava Kapustová, Ivan Chaban, Pavel Kropitz, Juraj Popluhár a Anton Šulík. Dušan Maňák bol proti a Peter Fiabáne sa zdržal. Niekoľkí poslanci považovali takýto postup za spreneverenie sa vlastným predvolebným sľubom. Eve Országhovej, Soni Turčányiovej, Stanislavovi Lajdovi a Ľubomírovi Bechnému sa nepozdával výrub stromov.
Dušan Maňák kritizoval zhoršenie dopravnej situácie v centre mesta po tom, ako sa tam budú koncentrovať zásobovacie vozidlá. Preto požiadal primátora Ivana Harmana, aby uznesenie nepodpísal a kolegov, aby svoj postoj prehodnotili. Rada zasadla znova a výsledok hlasovania bol rovnaký, len Fiabáne sa tentokrát zo zasadnutia ospravedlnil. Touto problematikou sa zaoberalo aj zasadnutie poslaneckého klubu za účasti primátora. Podľa slov Maňáka po diskusii s hlavným architektom mesta a odborníkom na dopravu, profesorom Žilinskej univerzity Jánom Čelkom dospeli ku kompromisu.
Pretože investor ruší nadzemné parkoviská, kapacita parkovania sa tu nezvýši. Ak príslušné orgány mesta dospejú k záveru, ž im táto kapacita parkovís nebude postačovať, investor bude musieť urobiť záchytné parkoviská mimo centra. DUŠAN MAŇÁK
Našli vraj kompromis
„Hľadali sme a našli také riešenie, aby sa v maximálnej miere zachovalo čo najviac zelene v tomto priestore. Tiež sme sa dohodli na možnostiach riešenia dopravnej situácie v tomto priestore. Pretože investor ruší nadzemné parkoviská, kapacita parkovania sa tu nezvýši. Ak príslušné orgány mesta dospejú k záveru, že im táto kapacita parkovísk nebude postačovať, investor bude musieť urobiť záchytné parkoviská mimo centra," povedal Maňák.
Dopravné stavby budú stáť na verejnom priestranstve, na časti námestia. Maňák to najskôr kritizoval. Zastával názor, že by si ich mal investor vybudovať na svojom pozemku. Nakoniec ho po konzultácii s Čelkom zmenil. Vraj sa takto vyrieši aj situácia so zásobovaním zrekonštruovaného Tesca v budúcnosti. Príjazd k nemu je totiž v súčasnosti nevhodný. V tejto súvislosti sa však spomína aj záujem Trebalssieho o jeho odkúpenie. Podľa Horeckého má záujem o kompletnú rekonštrukciu obchodného domu aj samotné Tesco.
Pohľad z námestie sa zmení
Podľa Paveleka z budúcich požiadaviek OC Hrad a Tesca vyplýva, že dopravu treba riešiť komplexne. „Preto vznikla požiadavka, aby sa vypracoval spoločný vstup do garáží. Investor vypracoval takýto variant a našou požiadavkou bolo, aby sa tu zachoval verejný priestor. Trvali sme na tom, aby vznikla technická stavba v polohe verejného priestoru," povedal Pavelek. Podľa jeho slov sa z pohľadu námestia profil za sochou Hlinku zdvihne o jednu úroveň. Na povrchu však bude naďalej verejný priestor so zeleňou. Podľa Horeckého je teraz najvhodnejšia doba na stavbu, pretože projekt je stále v polohe staveniska.
Po stretnutí v klube bola spokojnejšia aj Eva Országhová. Tá chcela najskôr brániť výrubu stromov aj vlastným telom. „Posun nastal v tom, že sme požiadali investora o prepracovanie projektu tak, aby nebolo potrebné odstrániť zeleň, alebo len jej malú časť. Vyžiadala som si od mesta vypracovanie odborného stanoviska na zeleň. Na základe neho uvidíme, ako budeme ďalej postupovať," povedala. Okrem zelene musí mesto vyriešiť aj dopravnú situáciu. Podľa Čelka sú akékoľvek aktivity spojené so zvyšovaním dopravy na Ulici Kálov zlým riešením. Už teraz je vraj na hranici svojich možností.
„Budeme hľadať spôsob, ako dopravu odtiaľto presunúť niekam inam, na iné ulice," povedal Čelko. V tejto súvislosti má ešte zasadnúť skupina odborníkov a do dvoch týždňov vyrieknuť konečné stanovisko. Až potom by mal Ivan Harman uznesenie o zriadení vecného bremena v prospech firmy SIRS podpísať. Hovorkyňa firmy na otázky MY Žilinských novín neodpovedala.
Pred voľbami chceli zeleň chrániť
Občianske združenie Za krajšiu Žilinu, ktorého členmi boli aj súčasní poslanci Eva Országhová, Peter Ničík, Peter Fiabáne, Dušan Maňák, Pavel Kropitz, Soňa Turčányiová, Stanislav Lajda, Juraj Gallo vo svojich víziách pred voľbami uvádza: „Chceme, aby Žilina bola zdravé mesto, ktoré chráni a zveľaďuje zeleň a životné prostredie“.
Anton Šulík vo svojom predvolebnom programe v MY Žilinských novinách v novembri 2006 píše: „Neuvážená dynamika rozvoja, stres, unaháňanosť, preplnené centrum autami, rozbité chodníky, cesty, dolámané lavičky, vyrúbané parky a parčíky, zabetónované plochy zelene, zmenili romantickú malebnosť mestečka na agresívnu neurotickú zónu, v ktorej vytláčajú peniaze a biznis ľudí – Žilinčanov – na pokraj“.
Šulík si na to dnes už nepamätá. „Ja som nikomu nič nesľuboval,“ povedal, keď sme sa ho snažili upozorniť na to, že ľuďom sľúbili chrániť zeleň a nezastavovať ďalšie námestia v Žiline a aj preto ich občania volili. „Hlasoval som podľa svojho vedomia a svedomia. Predložené boli odborné argumenty komisií a aj hlavného architekta, ktoré boli kladné a ktoré ma presvedčili,“ uviedol Šulík. Dodal, že nehlasoval za to, aby sa pri Farských schodoch zbúrala fara a postavilo obchodné centrum. Keď sa to ale deje, je nevyhnutné dopravnú situáciu riešiť a toto je podľa neho najlepšia možná alternatíva.
„Neviem, či je toto to správne miesto pre ľudí. Ja si myslím, že nie. Chcem žiť v meste, kde sa bude korzovať v príjemnom mestskom prostredí a nie v uzavretej, klimatizovanej imitácii nákupnej ulice...“ písal dnešný primátor Ivan Harman v roku 2006.
„Cieľavedomé ničenie zelene a parkov – pľúc mesta, rozpredávanie za judášky groš na parcely. Stavba obchodného domu Aupark v samom centre mesta, kde sa nadmieru a nekontrolovane zvýši doprava a s ňou exhaláty... Skrátka, kde je kúsok zelene, tam sa napchá polyfunkčný dom, mrakodrap, či obchodné centrum,“ písal dnešný poslanec Stanislav Lajda. MY Žilinské noviny majú predvolebné programy k dispozícii.
„Nemyslím si, že je úplne férové vyčítať terajším poslancom, že sľubovali bojovať za zachovanie zelene, pretože si myslím, že na tom názore sa nič nezmenilo a že sa tak správajú. My sme v tomto konkrétnom prípade nútení nejaké riešenie nájsť. Pokiaľ nám niekto predloží riešenie, ktoré bude z hľadiska dopravného lepšie a nebudeme musieť vyťať jediný strom, tak ho urobíme. Zatiaľ také riešenie neprišlo,“ myslí si predseda poslaneckého klubu SDKÚ Peter Fiabáne.
(MIF)
